Jazyk a kultúra má svoje špecifiká

Slováci žijúci v blízkosti materskej krajiny si nemôžu dovoliť zabudnúť

svoj materský jazyk... - tak, ako je to napríklad v Amerike.

Publikácie VÚSM v Bratislave

V Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV v Bratislave sa 23. septembra uskutočnila prezentácia kníh Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM) Slovenský jazyk v Maďarsku, ktorú zostavili Alžbeta Uhrinová a Mária Žiláková a zborník Slovenčina v menšinovom prostredí II., ktorého zostavovateľmi sú Alžbeta Uhrinová a Alexander Ján Tóth.

V úvode podujatia sa prítomným prihovorila predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Vilma Prívarová. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí spolu s Verejnou nadáciou pre národné a etnické menšiny v Maďarsku, Úradom predsedu vlády MR a Višegrádskym fondom finančne podporili vydanie týchto publikácií.

Publikácie predstavili riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV Slavomír Ondrejovič, Miroslav Dudok z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a Anna Divičanová z Univerzity Loránda Eötvösa, ktorá je aj vedeckou radkyňou VÚSM. Podujatie moderoval profesor Pavol Žigo a zúčastnili sa na ňom aj niektorí autori príspevkov zborníka Slovenčina v menšinovom prostredí II. Janina Urban z Poľska, Jozef Schwarz, Pavel Rozkoš, Gabriela Hamranová, členka vedeckej rady VÚSM Magdaléna Paríková, Gregor Papuček a ďalší zástupcovia vedeckej komunity a Matice slovenskej Stanislav Bajaník a Viera Tapaľagová.

Členka vedeckej rady VÚSM Anna Divičanová zdôraznila, že podľa zakladajúcej listiny má inštitúcia a jej aktivity, vrátane publikácií, sprostredkovávať vedu. Dnes sa zámerne otvárajú hranice prísnej vedeckosti - uverejňujú sa a sprístupňujú sa aj poznatky a skúsenosti z praxe. Stále je aktuálny problém: ako sprostredkovať hovorový, nielen literárny jazyk tak, aby sa dostal, obrazne povedané, „na ulicu“ - teda z komunikácie v uzavretom priestore domácnosti, komunity, do každodennej bežnej praxe na verejnosť. Citovala maďarského historika Lászlóa Szarku, podľa ktorého sa nositeľom príslušnosti k entite stáva vedomie pôvodu, citová väzba, nie jazyk. Zdôraznila, že Slováci žijúci v blízkosti materskej krajiny si nemôžu dovoliť zabudnúť svoj materský jazyk tak, ako je to napríklad v Amerike. Slováci v Amerike žijú na inom kontinente, kontakt s materskou krajinou je obmedzený aj vzdialenosťou. Podľa nej treba brať na vedomie v prvom rade realitu a súčasnosť, pretože jazyk a kultúra má svoje špecifiká, ktoré máme zachrániť.

Na záver oficiálnej časti sa riaditeľka VÚSM Alžbeta Uhrinová poďakovala autorom a prednášajúcim, pani Branislave Chocholovej za úpravu publikácií a prítomným autorom a hosťom za účasť. Podujatie pokračovalo plodnou diskusiou.

Erika Fajnorová