Békešská Čaba - Budapešť ● Štipka domácej atmosféry

Po dvoch vydarených akciách Slovenskej samosprávy XII. obvodu Budapešti, na ktorých predstavila kultúru Komlóšanov a ľudový humor dolnozemských Slovákov, sa tento zbor spolu so Slovenským inštitútom v Budapešti rozhodol predstaviť budapeštianskemu publiku dedičstvo a súčasnosť Slovákov v Békešskej Čabe.

Békeščabania na pozvanie XII. obvodu v Slovenskom inštitúte

Na podujatí, ktoré sa konalo v SI, po pozdravných slovách riaditeľa hostiteľskej inštitúcie Milana Kurucza obecenstvo privítal aj mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v MR Juraj Migaš, ktorý v mene Slovenskej republiky ponúkol pomocnú ruku Slovákom v Békešskej Čabe a v békešskom regióne vôbec vo vytváraní ďalších kontaktov a sprostredkovávaní stykov s dolnozemskými Slovákmi v susedných štátoch. Predseda slovenského zboru XII. obvodu Michal Hrivnák vo svojom privítacom prejave popri predstavení života a aktivít Slovákov v tejto časti Budapešti venoval niekoľko myšlienok aj analýze systému financovania menšinových samospráv a občianskych organizácií, nedostatky ktorého vidí predovšetkým v udeľovaní podpôr na základe počtu prihlásených na zoznam menšinových voličov, nezávisle od veľkosti danej osady, resp. počtu obyvateľstva.

Čabania pripravili štyri prezentácie. Tvorbe výtvarníka Lajosa Jelineka, ukážky z ktorej boli vystavené v priestoroch SI, bol venovaný prejav bývalého vedeckého tajomníka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, dlhoročného pedagóga a riaditeľa čabianskej slovenskej školy Jána Chlebnického. Nielen úzky kruh odborníkov, ale aj širšia slovenská verejnosť, záujemcovia o tradičnú slovenskú kultúru v Maďarsku poznajú prvky typického sedliackeho staviteľstva na Čabe, domy, ako je napr. dom na Garaiho ulici v Békešskej Čabe s pavlačou, s tzv. podstenou. Tieto skvosty ľudovej architektúry, ako aj rôzne objekty v iných slovenských osadách Békešskej župy, zvečňoval aj Lajos Jelinek. Výtvarník bol synom Maďarov z Československa, jeho spätosť so slovenskou kultúrou je však známa. Manželku mal z čabianskej slovenskej rodiny a sám žil dlhé desaťročia v tomto dolnozemskom slovenskom meste. Okrem svojej umeleckej tvorby bol aj významným verejným činiteľom mesta, zastával napr. funkciu vedúceho sekretariátu mestského výboru a bol aj organizátorom medzinárodných výstav plagátov v Békešskej Čabe. Jeho diela sú vhodnými prostriedkami na spoznanie slovenskej Čaby aj pre účastníkov dnešného stretnutia... - pozval na prehliadku diel L. Jelineka Ján Chlebnický.

Zapájanie slovenských kultúrnych pamiatok a hodnôt do kruhu turistických produktov prostredníctvom slovenčiny bola základná myšlienka prednášky riaditeľky Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe. Anna Ištvánová zhrnula činnosť ich inštitúcie a Čabianskej organizácie Slovákov v oblasti odovzdávania a sprostredkúvania slovenských hmotných a nehmotných hodnôt mesta nielen mladšej generácii miestneho obyvateľstva, ale aj návštevníkom Békešskej Čaby a okolia z Maďarska ako aj zo zahraničia. Je nesmierne dôležité, aby si príslušníci väčšinového národa uvedomili slovenské črty spoločnej lokálnej kultúry - zdôraznila. Ako príklad uviedla cigánku, ktorá sa podáva počas zabíjačky na Čabe a pre ktorú jednoducho neexistuje maďarský názov (podobným javom sú napr. na Komlóši kvasienke). Aj za hranicami Maďarska známa čabianska klobása tiež patrí medzi gastronomické špeciality miestnej slovenskej komunity, ktorú dodnes pripravujú Slováci od Sarvaša cez Čabu, Komlóš a Nadlak až po Báčsky Petrovec podľa podobného receptu, rozdiely sú iba v ochutení. Tieto hodnoty spolu s architektonickými pamiatkami Slovákov (evanjelické kostoly, sedliacke domy, pamätné tabule a pomníky slovenských činiteľov) by bolo potrebné efektívnejšie prezentovať turistom v rámci tzv. dolnozemskej slovenskej cesty (Sarvaš - Békešská Čaba - Komlóš...), ktorá by sa mohla rozšíriť o slovenské mestá v Rumunsku a v Srbsku, ako aj o lákavé aktivity regiónu, akými sú napr. kúpele, alebo jazdecký šport. Pritom je dôležité, aby sme aj na tomto poli vykonali prácu na úrovni. Sebakriticky treba dodať, že sme nevychovali generáciu, ktorá by bola schopná na slušnej úrovni prezentovať v slovenčine pamätihodnosti napr. Budapešti a to nielen z oblasti histórie Maďarov, ale aj spoločnej histórie v rámci Uhorska vôbec - uviedla vedúca DSK.

Zlatým klincom podujatia bola prednáška predsedu Slovenskej samosprávy v Békešskej Čabe Juraja Anda venovaná architektonickým a národopisným pamiatkam Slovákov na Dolnej zemi od Albertirše po Komlóš s dôrazom, pochopiteľne, na Békešskú Čabu. Prednášateľ, ktorý je etnograf, zástupca riaditeľa Múzea Mihálya Munkácsyho v Békešskej Čabe, je znalcom slovenskej kultúry v našich osadách. Jeho prednáška sa však tentoraz nevyznačovala detailmi zo svojho odboru, ale svojským humorom, osobnými zážitkami a nespočetným množstvom vtipných historiek zo života Slovákov, prostredníctvom ktorých obecenstvo, v radoch ktorého sedeli aj čabianski rodáci, dnes už obyvatelia hlavného mesta, zaviedol na slovenskú Čabu 18. a 19. storočia. Prítomní sa mohli dozvedieť, prečo Čabania spievali na nedeľňajšej bohoslužbe občas aj doobeda (farár, otec známeho Samuela Tešedíka, išiel po každého, kto sa nedostavil na bohoslužbu, ostatní v kostole mali zatiaľ spievať), alebo prečo sa kedysi centrum Čaby po štvrtej vyľudnilo (úradníci Maďari boli všetci z Gyuly, ktorí sa po štvrtej vracali do neďalekého maďarsko-rumunsko-nemeckého mesta). Pozbierané zábavné a vtipné historky Juraj Ando plánuje v blízkej budúcnosti vydať knižne.

Prezentáciu Čabanov v Budapešti spestrili slovenské a maďarské piesne za sprievodu citary v podaní skupiny dievčat z Čorvášu. Vedie ich pedagóg Kálmán Juhász a ich činnosť je chvályhodná aj preto, lebo slovenskej kultúre a slovenčine sa venujú v záujmovom krúžku, teda nie v rámci rozvrhu hodín.

Záverom stretnutia sa prítomní mohli aj osobne presvedčiť o dobrom chýre békeščabianskej gastronómie, čakala ich ochutnávka čabianskej klobásy a cigánky.

(csl)