Na stretnutí tanečných domov nechýbali ani Slováci

V Budapešti už po dvadsiaty štvrtýkrát usporiadali stretnutie tanečných domov, na ktorom sa zišli záujemcovia z blízkych i ďalekých krajov, aby sa kochali v pestrej kultúre národov Karpatskej kotliny.

Pred niekoľkými rokmi bol tento pojem v slovenčine úplne neznámy. Dnes sa už tanečné domy organizujú aj na Slovensku, ba majú vlastnú webovú stránku a pomocou festivalov v rôznych regiónoch krajiny sa snažia opäť získať mládež pre folklór.

Musím sa priznať, že často počujem reči, že to bude zase veľká akcia, ktorá má nie celoštátny, lež celomaďarský charakter. Mám taký pocit, že to tvrdia len tí, ktorí ešte nikdy na takéto podujatie nezavítali. Veľmi ma teší, keď organizátori pri takýchto príležitostiach nezabúdajú na národnostné menšiny žijúce v Maďarsku. Hlavne ak majú aj nejaké zásluhy na poli kultúry v celoštátnom meradle.

Na dvojdňové XXIV. Stretnutie tanečných domov, ktoré sa konalo V dňoch 2. a 3. apríla, usporiadatelia pozvali medziiným Rumunov, Srbov, Rómov a taktiež Slovákov. V predchádzajúcich rokoch boli do programu zaradené maglódske, sarvašské, tirpácke a zemplínske tance, ako aj detské hry zo Sarvaša. O veľkolepé dvojdňové podujatie sa postaralo päť organizácií. Združenie tanečných domov na základe zvukového materiálu, poslaného do konkurzu v priebehu roka, vybralo aj hudobníkov. V tejto časti programu sa predstavil mnohostranný muzikant, Komlóšan Baláž Dongó Szokolay a svoju CD-platňu prezentovala Sarvašanka Marianna Majorosiová.

Zväz ľudového tanca Györgya Martina zabezpečil nacvičovanie autentických tancov - o. i. gutianskych slovenských tancov - a galaprogram folklórnych skupín. Hudobný sprievod pri nácviku poskytli aj Svrčkovci.

Spolok detského ľudového umenia „Dedičstvo“ zorganizoval tanečnú zábavu pre najmenších a zostavil program mládežníckej antológie, kam sa dostali najúspešnejšie súbory z Mládežníckeho festivalu v Pápe, festivalu sólistov v Jágri a celoštátnej súťaže žiakov umeleckých stredných škôl. V ich radoch sme objavili aj Ondreja Častvana ml., tanečníka Sarvašského tanečného súboru, ktorý tentokrát predviedol zemplínske tance.

Zväz ľudového umenia Eleméra Muharaya do programu vybral informátorov, autentických folkloristov. Účasť ľudových umelcov a remeselníkov na jarmoku povolil Spolok ľudového umenia. Od organizátorov sme sa dozvedeli, že na tohoročný program vypísali konkurz, ktorý vyhrala Novohradská župa, a teda v sobotňajšom programe sa predstavili Novohradčania. Mali sme možnosť spoznať ich hudbu, tance, piesne a rôznorodosť krojov. Predstavili sa aj Slováci z Terian. V rámci zábavy pre najmenších a v programe “Naše tanečné dedičstvo“ sa záujemcovia pomocou tanečníkov súboru Gödöllő Zoltána Széphalmiho a Judity Tóthovej a za sprievodu hudobnej skupiny Istvána Pála mohli naučiť gutiansky čardáš, friškú a polku. Pravým Guťanom, ako je aj učiteľka Zuzana Báďonová, chýbal však najautentickejší a najťažší prvok ich tanečnej kultúry - krútivé čupkanie, ktoré sama odpozorovala od najstarších občanov osady a ktoré ochotne predviedla aj korepetítorom.

Vedúci Tanečného súboru Gödöllő Z. Széphalmi (pred pomaďarčením mena Sámpor), pôvodom z Kirťu, sa dlhé roky venoval maďarským tancom povodia Galgy. A ako to už býva, raz si spomenul na svoje korene a keďže na regionálnych prehliadkach neveľmi stretol slovenské súbory, rozhodol sa pátrať za miestnou slovenskou kultúrou. Vyhľadal zástupcu Hudobnovedného inštitútu Maďarskej akadémie vied Dr. Lászlóa Felföldiho, ktorý mu ochotne poskytol výskumné materiály, pozbierané v kruhu Slovákov v Maďarsku. Živým prameňom informácií bol Štefan Lami, ktorý sám robil výskumy v spomenutej oblasti. Pri voľbe hudby mu pomohol aj profesor Pál Lajos, ktorý žije v povodí Galgy a neprestajne skúma pôvodné pramene.

Dúfam, že kruh našich odborne uznávaných slovenských tanečných súborov, sólistov a hudobných skupín sa postupne rozšíri a kultúra Slovákov bude každý rok oprávnene zastúpená na Stretnutí tanečných domov.

(kir-)