V zasadacej sieni Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) bolo 24. marca rušno. Po desiatej hodine sa schádzali členovia medzinárodnej,  ale krajanskej redakcie nášho časopisu Dolnozemský Slovák. Jeho prvé číslo vyšlo v Novom Sade dňa 15. októbra 1902. Bol to pôvodne spoločensko-politický mesačník, jeho zodpovedným redaktorom bol Dr. Ludevít Mičátek. Prvý úvodník (Slovo k cteným čitateľom) sa začína takto: „Začali sme vydávať noviny Dolnozemského Slováka, aby sme v nich jeden druhého poučovali a oboznamovali sa. Veď nás je na Dolnej zemi keľavná hŕstka, avšak čo z toho, keď ani len to nevieme, kde všade bývame, koľko nás je, nepoznáme sa.“ A končí sa slovami redakcie: „Spoliehame sa na to, že v šľachetnej snahe a ťažkej úlohe našej budete nás podporovať, že vďačne budete znášať k spoločnému národnému ohníku triesočky, haluzy, polená, aby oheň osvety, oheň lásky k rodu a vlasti rástol, plápolal večne, kým jedno slovenské srdce bije. V Božom mene napred!“

Dnes je tento časopis určite v ťažšom postavení ako bol vtedy. Iste aj preto, lebo dnes už menej Slovákov prikladá na jeho ohníček. Vtedy si ho ešte mnohí Slováci po celej Dolnej zemi oduševnene predplácali. Prispievali doňho a so záujmom ho čítali. Boli to síce nesmierne ťažké, ale iné časy. Aj o tom bola reč na zasadnutí. Ale nepredbiehajme udalosti. Dnes tento časopis vychádza štyrikrát ročne v Slovákmi obývanom Nadlaku (Rumunsko). Nepredáva sa, čitatelia ho dostávajú bezplatne. Nie je to už časopis „politicko-spoločenský“, ale jednoducho Časopis Slovákov v Maďarsku, Rumunsku, Srbsku a Čiernej Hore. Príspevky sú písané na pomerne vysokej, skôr vedeckej než populárnej úrovni. Primerane tomu je to dnes skôr časopis pomerne úzkej vrstvy slovenskej inteligencie Dolnej zeme.

Po tomto krátkom úvode vráťme sa do zasadačky CSS. Na zasadnutie prišli redaktori časopisu Ondrej Štefanko – hlavný a zodpovedný redaktor (Rumunsko), Miroslav Demák (Slovensko), Martin Prebudila (Srbsko a Čierna Hora), Gregor Papuček (Maďarsko), členovia redakčnej rady Michal Harpáň - predseda (Srbsko a Čierna Hora), Ján Fuzik, Alexander Kormoš (Maďarsko), Ivan Miroslav Ambruš (Rumunsko) a Anna Tomanová-Makanová (Srbsko a Čierna Hora). Podujatie svojou prítomnosťou poctili mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Budapešti Juraj Migaš, riaditeľ Slovenského inštitútu Milan Resutík, podpredseda Zhromaždenia autonómnej pokrajiny Vojvodina Martin Zloch, šéfredaktor časopisu Dimenzie Mgr. Róbert Matejovič (Slovensko) a z našich Etelka Rybová, Alžbeta Hollerová Račková, Ildika Klauszová Fúziková a Judita Mezeiová.

Zasadnutie otvoril predseda CSS J. Fuzik. Ako hostiteľ srdečne privítal všetkých prítomných a odovzdal slovo O. Štefankovi. Ten konštatoval, že časopis Dolnozemský Slovák roku 2004 v poriadku vyšiel a na vydanie je pripravené už aj prvé tohoročné číslo. Ako všade, kde sa pracuje, i tu sa vyskytujú aj problémy. V našom prípade sú tu občasné ťažkosti so zbieraním príspevkov v jednotlivých krajinách, ale čo je teraz najpálčivejšie, to je finančné zabezpečenie časopisu. Udalosti v bývalej Juhoslávii neobišli ani tamojších Slovákov, ktorí sa ocitli v ťažkej situácii a prechodnej neistote. Teraz, keď sa v tejto oblasti všeličo zmenilo a v konečnom dôsledku nastal opäť poriadok, treba sa prispôsobiť novým okolnostiam a ustanoviť financovanie časopisu tak, aby naň všetci jeho majitelia prispievali rovnako. Každý z troch majiteľov má nárok na tretinu strán časopisu a primerane tomu hradí tretinu výdavkov. Mienka J. Fuzika je, že „základné financovanie pre časopis treba zabezpečiť“. Pani Makanová navrhla, aby prítomné tri strany podpísali novú zmluvu o spolupráci podľa nových požiadaviek. M. Demák pripomenul, že „treba rozmýšľať aj o štvrtom podporovateľovi, o Úrade vlády SR, resp. Ministerstve kultúry SR“.

Ten štvrtý podporovateľ, podľa našich skúseností hlavne Ministerstvo kultúry SR, je príliš ťažkopádny, zložitý, preto v tomto roku žiadosť o podporu bola podaná na Úrad vlády SR. Ostáva nám len dúfať, že podporu zavčasu dostaneme. Uvedomujúc si naše ťažkosti sa prihovoril aj pán veľvyslanec J. Migaš. Pozdravil účastníkov rokovania a sľúbil, že v hraniciach svojich možností sa pousiluje nám pomôcť. Takisto sa prihovoril aj pán podpredseda Zhromaždenia APV M. Zloch, ktorý nás ubezpečil, že situácia u nich je normálna a nebudú mať ťažkosti s financovaním ich časti časopisu. Táto časť diskusie sa uzavrela s tým, že bude vypracovaná nová, aktuálnym pomerom primeraná Dohoda o spoločnom vydávaní časopisu Slovákov z Maďarska, Rumunska a Srbska a Čiernej Hory, ktorá bude behom 2-3 týždňov schválená a podpísaná. Udeje sa to podľa predbežných predstáv v Segedíne.

Ďalej sa hovorilo o distribúcii časopisu. Odznela mienka, že predávanie časopisu by komplikovalo prácu, najmä administratívu. O. Štefanko túto vec zveril na jednotlivé strany, nech sa každý rozhodne sám. Nakoniec bol prijatý návrh M. Prebudilu, že časopisy budú rozoslané do knižníc, inštitúcií a škôl. Zo strany redakcie odznelo želanie účinnejšie si objednávať zbierať a posielať príspevky z jednotlivých štátov. Redaktori jednotlivých krajín mali svoje návrhy poslať do 10. apríla.

Diskutovalo sa aj o obsahu jednotlivých čísiel. Spomenuli sa jubileá našich významných kultúrnych dejateľov. Zároveň odzneli aj pripomienky, že časopis by nemal písať len o jubileách, o dávnominulých udalostiach, že časopis je príliš vedecký… Aj J. Fuzik je tej mienky, že by sme mali zostúpiť bližšie ku každodennému životu, aby náš časopis mohol zaujať nielen vrcholček slovenskej inteligencie, lež aj širší okruh čitateľov. Predseda Redakčnej rady M. Harpáň bol tiež tej mienky, že by sa malo písať „s mierou o jubileách, boli by potrebné aktuality a kultúrna činnosť“. Všetko to nasvedčuje tomu, že by sme sa mali vrátiť ku koreňom. Prečítať si úvodník prvého čísla z 15. októbra 1902 a možno aj zopár ďalších vtedajších čísiel. Ozrejmiť si, aké poslanie pôvodne určil tomuto časopisu Dr. L. Mičátek… Už aj len preto, aby jablko nepadlo príliš ďaleko od stromu.

Gregor Papuček