Prehliadka a odborný seminár ● Nová éra slovenského filmu?

Milovníci strieborného plátna si už zvykli na to, že v novembri sa v budapeštianskom Slovenskom inštitúte môžu dosýta nabažiť slovenskej kinematografie...

Prezentácia najnovšej tvorby slovenskej kinematografie

Podobne tomu bolo 11. až 13. novembra, keď tu prebiehal XVI. ročník prehliadky slovenských filmov a odborný seminár, v tomto roku po prvýkrát organizovaný Slovenským divadlom Vertigo, inštitúciou CSS, ktorý akciu usporiadal v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom (SFÚ) v Bratislave a so Slovenským inštitútom. Samozrejme, prehliadku by nebolo možné usporiadať bez pozitívneho prístupu slovenských producentských a distribučných firiem, resp. Asociácie slovenských filmových klubov, ktoré jednotlivé filmy zapožičali, resp. dali povolenie na ich premietanie v Budapešti.

Na programe seminára, organizovaného predovšetkým pre študentov našich gymnázií a slovakistov, boli hrané a dokumentárne filmy z rokov 2007-2008, ako aj už tradične prezentované filmy poslucháčov Filmovej a televíznej fakulty VŠMU v Bratislave. V „sekcii“ hraných filmov bola zastúpená mimoriadne úspešná a cenami ovenčená Muzika režiséra Juraja Nvotu, ktorá prehliadku otvorila: je to príbeh z doby, keď „o všetkom rozhodovali členovia jedinej strany a keď donášači informovali aj o tom, že mastič vo vodárni hráva na saxofóne americkú muziku“. Príbeh, ktorý o vážnych problémoch „doby normalizácie“ hovorí cez vážne-nevážne problémy mladých ľudí. Film má nemeckého koproducenta. Ďalší koprodukčný film Jahodové víno poľského režiséra Dariusza Jablonskeho rozpráva o momente, v ktorom máte také plné zuby života, ktorý žijete, že sa rozhodnete odísť do najodľahlejšieho kúta na celej zemi, a práve tam sa odrazu naučíte vážiť si a vychutnávať každú, aj tú najkratšiu chvíľu. Režisér snímky Polčas rozpadu Vlado Fischer svoj film charakterizuje ako tragikomédiu z prostredia súčasnej Bratislavy, ktorá rozpráva „o rozpade vzťahov a hodnôt jedného manželstva a možno aj o miznutí elementárnej slušnosti z nášho života”. Koprodukčný slovensko-česko-nemecký film Návrat bocianov debutujúceho režiséra Martina Repku je príbehom mladej letušky Vandy. Útek z Nemecka, kde sa narodila, do spustnutej dediny Runina, kde žije jej slovenská babka, ju vtiahne do dobrodružstva vedúceho až k obchodovaniu s ľudskými osudmi. Táto cesta ju núti pozastaviť sa a rozpoznať hodnotu svojho pôvodu, aby sa mohla vrátiť s istotou, že má v tomto svete domov... „Je to film o tom, čo sa deje okolo nás, snaží sa byť zábavný, nebyť ťažko filozofický a nebojí sa ani dramatických zážitkov,” opísal svoj celovečerný debut Repka, rodák z Frankfurtu nad Mohanom.

Film Cinka Panna režiséra Dušana Rapoša, ktorý vznikol v slovensko-maďarsko-českej koprodukcii, bol v Budapešti uvedený len pár dní po svojej slovenskej premiére a v Slovenskom inštitúte sa „zdržal“ len niekoľko hodín. Historický, výpravný príbeh o osudoch slávnej primášky zachytáva všeobecne platnú tému: boj o uznanie a miesto vo svete. Pripomína, že doba a kostýmy sa menia, ale ľudské problémy ostávajú...

V „sekcii“ dokumentárnych filmov zaujal celovečerný dokument Martin Slivka, muž, ktorý sadil stromy režiséra Martina Šulíka, ktorý je spomienkou na jednu z najvýznamnejších postáv slovenskej kinematografie a kultúry. Posledná maringotka režiséra Petra Beňovského zachytáva posledných autentických bábkarov v strednej Európe, konkrétne na Slovensku, v Čechách, Maďarsku a Nemecku. Jedným z najúspešnejších slovenských filmov posledných rokov, ktorý už získal veľké množstvo prestížnych cien, sú Slepé lásky režiséra Juraja Lehotského. Je to film o láske medzi nevidomými ľuďmi. Nájsť si pravé miesto a šťastie vo svete je neraz ťažké aj pre ľudí vidiacich. O čo citlivejšia je táto cesta pre nevidomých! Slovensko nominovalo film na cenu Americkej filmovej akadémie Oscar v kategórii najlepší cudzojazyčný film. Sklenené obrazy Palo Macho sú portrétom slovenského výtvarníka Pavla Macha. Film významného scenáristu Lubora Dohnala predstavuje Macha nielen ako umelca, ale aj ako človeka...

Tohoročný filmový seminár poctilo svojou návštevou niekoľko významných hostí. Generálneho riaditeľa SFÚ Petra Dubeckého a rektora VŠMU Ondreja Šulaja zrejme čitateľom nemusíme predstavovať, pretože odborne vedú seminár už dlhé roky. Tentoraz sa k nim pripojil producent významnej firmy ALEF Film and Media Group Marián Urban, dokumentaristi a producenti Marko Škop a Ján Meliš, filmový teoretik Peter Michalovič a výtvarník Pavol Macho. Hostia, ktorí boli súčasne odbornými lektormi prehliadky komentovali jednotlivé filmy, ale takisto sa spoločne zamysleli nad momentálnou situáciou slovenského filmu, ktorá je na potešenie všetkých milovníkov slovenského filmu - aj vďaka novému zákonu o kinematografii a lepším finančným podmienkam - stále priaznivejšia. Napokon, vysvitlo to aj z tohoročného filmového seminára, v rámci ktorého sa premietali len čisto slovenské, alebo majoritne slovenské filmy.

Ako hovorí producent Muziky Marián Urban, je dobre, keď slovenskí diváci začínajú veriť slovenským filmom. Chodia nielen na Muziku, po úspechu na festivale v Cannes majú záujem aj o dokumentárne Slepé lásky. „Je tu šanca aj pre ďalšie slovenské filmy, ak budú dokončené, distribuované a budú za niečo stáť. Mám pocit, že dlhoočakávaná zmena klope na dvere.”

A my môžeme len dúfať, že tie dvere sa pred slovenskými filmami otvoria naozaj dokorán.

(do)