Sarvaš ● Štyridsať rokov na javisku

Melódie z údolia Galgy v podaní rovnomennej kapely vítali početných účastníkov jubilejného slávnostného programu k 40. výročiu založenia Tanečnej skupiny Samuela Tešedíka v sarvašskom Osvetovom stredisku Petra Vajdu.

Jubileum Tanečnej skupiny S. Tešedíka v Sarvaši

Po úvodných slovách hostiteľa, riaditeľa inštitúcie Ondreja Častvana sa obecenstvu prihovoril primátor tohto dolnozemského mesta Michal Babák, ktorý svoj prejav začal slovenským pozdravením oslávencov a oslavujúcich. Po gratuláciách jubilujúcemu súboru zdôraznil, že Sarvašania pokladajú skupinu jednoznačne za svoju, pretože v nej tancujú ich deti, ktoré práve vďaka tancu sú slušne vychované, prežíva v nich láska k tancu, vážia si tradície a vytvoril sa v nich pocit spolupatričnosti k súdržnému kolektívu. Súbor je známy aj tým, že z jeho radov vzišlo veľa vynikajúcich profesionálnych tanečníkov, - dodal primátor mesta.

Pred jubilejným programom sa prehľadu histórie Tanečnej skupiny S. Tešedíka ujal Ondrej Častvan na základe diplomovej práce Veroniky Medveďovej, autorky jednej z početných vedeckých prác o dejinách a činnosti folklórneho súboru. Ako povedal, založený bol roku 1968 pri miestnej Vysokej škole S. Tešedíka pod vedením Ferenca Ruzs Molnára, ktorý sa osobne zúčastnil na oslave. Obecenstvo jeho zásluhy ocenilo vrelým potleskom. V roku 1983 z iniciatívy vtedajšieho riaditeľa osvetového strediska Eleméra Putnokiho ml. sa k prevádzkovateľovi súboru pridalo aj mesto. V tých časoch sa v súbore angažovali už aj profesionálni, resp. poloprofesionálni tanečníci. Založením detského súboru bol zabezpečený dorast. Deti pochádzali z rôznych škôl mesta. Zaujímavosťou je, že napr. vtedajší riaditeľ slovenskej školy Ján Folytán u vedenia župy vymohol, aby sa v ich inštitúcii žiaci mohli venovať ľudovému tancu v rámci hodín telesnej výchovy. V roku 1992 sa detský krúžok ľudového tanca začlenil do hudobnej školy a na tejto báze bola vytvorená dodnes úspešne pôsobiaca Základná umelecká škola Kálmána Chována. Súbor S. Tešedíka nie je len skupinou, zameriavajúcou sa na prezentáciu folklóru národov Karpatskej kotliny. Je to zároveň dobrý kolektív, v ktorom prevláda silný pocit spolupatričnosti. Z jeho dlhoročných umeleckých vedúcich treba spomenúť okrem E. Putnokiho ml. Zoltána Demeho, Ferenca Sáru a Mihálya Zoltána Kissa. Neskôr stál na jeho čele O. Častvan a v súčasnosti súbor vedú Ildika Sutinská a Attila Juhász. Súbor má vyše 120 členov, je členom Zväzu ľudového tanca Györgya Martina, ako aj nositeľom rovnomennej plakety, ktorú získal na Antológii ľudového tanca v roku 2001. V novom klasifikačnom systéme súborov ľudového tanca päťkrát získal výbornú kvalifikáciu a úspešne prezentoval Slovákov v Maďarsku so zemplínskymi karičkami a verbunkom Zoltána Vargu aj vo finále súťaže Maďarskej televízie „Kto čo vie?“. Tanečný súbor pôsobí pod záštitou Verejnej folklórnej nadácie v Sarvaši (VFNS), ktorá okrem prezentácie folklóru podporuje aj zber pamiatok slovenskej tradičnej kultúry v Sarvaši a na okolí, ktorého výsledky nájdeme v početných odborných publikáciách. Tvorivá dielňa sarvašských folkloristov bola kolískou takých autentických aktivít, ktoré dnes už patria medzi turistické atrakcie mesta (Stretnutie pastierov, Žatevný deň, Slivkový deň atď). Jej členovia sú iniciátormi a odbornými hostiteľmi Medzinárodného festivalu gajdošov a ľudovej hudby.

Sviatočný program jubilantov rečou tanca predstavil príchod Slovákov na územie dnešného mesta, ich život na sarvašskej pustatine, ktorý bol tesne spojený so slávnou osobnosťou mesta, po ktorej je súbor pomenovaný, so Samuelom Tešedíkom. Choreografie bývalých a súčasných členov kolektívu G. Valacha, P. Galátha, A. Juhásza a O. Častvana pospájala svojimi dielami a zhrnula do jedného organického celku choreografka Rita Furiková, ktorá pochádza zo Slovenska a ktorá okrem odborného dozoru sa vlastnoručne postarala aj o autentické kroje pre výnimočný program. V prvom bloku s názvom Príchod tanečníci vytvorili na javisku rýdzu slovenskú atmosféru, nám známu predovšetkým z prezentácií súborov zo Slovenska. Kroje, piesne a tance poukazovali na pôvodné osady na Slovensku, odkiaľ pochádza prevažná väčšina sarvašských Slovákov a ktoré sa nachádzajú predovšetkým na strednom Slovensku (V očovskom poli). Ojedinele sa však vyskytli rodiny aj z regiónov na západnom Slovensku (Jednej dcéry mamka...). V nasledujúcich číslach Povery, Ľudový učiteľ, Požehnanie úrody, Vzbura a Mešťania autori úspešne predstavili tvorbu S. Tešedíka, ktorý bojoval proti poverám, ako osvetár a pedagóg presadzoval význam vzdelávania hlavne v detskom veku, ako poľnohospodár a kňaz zaviedol obrad požehnania úrody, ktorý v kruhu dolnozemských Slovákov prežíva renesanciu. Avšak ani jeho činnosť sa nezaobišla bez občasných konfliktov, vyjadrených v temperamentných tancoch. Keďže Sarvaš nepatrí medzi malé mestá, jeho obyvatelia sa pomerne skoro ocitli v ovzduší meštianskej spoločnosti, ktorú nápadne vyjadrujú pomalšie a kultivovanejšie tance. V programe sa po začiatočnej jednojazyčnosti pomaly objaví dvojjazyčnosť, symbolizujúc jednak nežiadanú asimiláciu a jednak spolunažívanie Maďarov a Slovákov v tomto kraji. Pásmo, ktoré obsahuje o. i. známe slovenské detské hry (Na slimáka, Na zelenej lúke..., Medveďku...), resp. rezký marš, obľúbený v kruhu dolnozemských Slovákov, je popretkávané prejavmi evanjelickej liturgie, jedným z najdôležitejších kohéznych faktorov slovenskej komunity na Dolnej zemi. Choreografie sú spestrené zvukovou nahrávkou úryvkov z vlastného životopisu S. Tešedíka v sugestívnom podaní Tibora Mótyána, kedysi primáša kapely, ktorá roky sprevádzala súbor. V deň osláv sa o hudbu postarali kapela Galga a Tradičná dychovka v Sarvaši, hudobnými redaktormi boli István Pál a Lajos Pál.

Sviatočný program mal obrovský úspech v kruhu obecenstva. Po programe nasledovali gratulácie. V mene Celoštátnej slovenskej samosprávy blahoželal jubilantovi Ján Fuzik, ku ktorému sa pridali predseda Slovenskej samosprávy v Sarvaši Tibor Mótyán, predstavitelia spriatelených folklórnych skupín z okolia, tanečných súborov Csaba a Tabán z Békešskej Čaby a Základnej umeleckej školy „Leg-A-Láb“ z Poľného Berinčoku.

Deň sa tým však neskončil, nasledovala ešte prezentácia CD platne „Po stopách Juraja Tranovského“. Zvuková nahrávka, ktorá uzrela svetlo sveta vďaka finančnej pomoci Úradu vlády SR pre Slovákov v zahraničí pod záštitou FVNS, obsahuje skvosty starej evanjelickej liturgie, žalmy v podaní evanjelického farára Ondreja Aradiho, kantora T. Mótyána a speváckeho zboru Sarvašské ňaničky pod vedením Edity Častvanovej Vassovej. Vydanie zvukového nosiča organizačne zabezpečili Katarína Királyová z Verejnej folklórnej nadácie v Sarvaši a redaktorka slovenskej relácie Maďarského rozhlasu Ildika Makaiová.

Večer pokračoval zábavou na Deň Lucie, tradíciou, ktorú sarvašskí Slováci obnovili po niekoľkoročnej prestávke.

(csl)