Pohľad do histórie ● Slováci v XIII. obvode Budapešti

Slovenská samospráva XIII. obvodu Budapešti a Múzeum miestnej histórie

v Angyalfölde usporiadali prednášku Anny Kováčovej o Slovákoch v XIII. obvode.

Prítomných v múzeu na Vacovskej ceste privítal Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena pod vedením Marty Pálmaiovej Pápayovej vianočnými piesňami, čím navodil v sále sviatočnú atmosféru. Účastníkov akcie v mene organizátorov pozdravil predseda Historického klubu XIII. obvodu Péter Róbert. Zvlášť privítal členov klubu, predsedníčku Slovenskej samosprávy XIII. obvodu Zuzanu Hollósyovú, Slovákov žijúcich v tejto mestskej časti a prednášateľku, pracovníčku Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Annu Kováčovú.

Anna Kováčová na úvod svojej prednášky hovorila o tom, koľko Slovákov žilo v Budapešti v 19. storočí. Ako povedala, podľa štatistík v roku 1851 žilo v Pešti 4700 a v Budíne 1300 Slovákov. O 40 rokov neskôr ich už bolo 27 000. Najviac ich žilo v mestských častiach Jozefov (Józsefváros), Terezín (Terézváros) a Alžbetín (Erzsébetváros) Na budínskej strane žilo 4,5 % Slovákov, teda podstatná väčšina sa usadila na ľavej strane Dunaja. V roku 1872 vzniklo v hlavnom meste desať obvodov. Medzi Dunajom a Vacovskou cestou to bol Leopoldov (Lipótváros) a medzi Vacovskou cestou a Kráľovou ulicou Terezín, - povedala A. Kováčová.

Prednášateľka sa podrobne zmienila o tom, ako sa Slováci dostali do Pešti a Budína, odkiaľ prišli a čím sa zaoberali. - V roku 1890 žilo v Budapešti 500 000 obyvateľov, z nich 300 000 hovorilo dvomi alebo tromi jazykmi. V roku 1910 malo hlavné mesto 880 000 obyvateľov. Od roku 1870 sa urýchľovala asimilácia, v roku 1910 sa k Maďarom hlásili štyri pätiny obyvateľov Budapešti. Roku 1880 bolo Maďarov 56,7%, v 1900 už 79% a v roku 1910 85%. Pomer Slovákov bol v tých istých rokoch 6,5%, 5,6%, resp. 2,3%. Na prelome 19 a 20. storočia sa k Slovákom v Leopoldove hlásilo 3539 osôb (7,2%), kým v Terezíne 3,6%. Klesajúci pomer svedčí o urýchľovaní asimilácie, ktorú podnecovalo násilné pomaďarčovanie. Maďarizovali sa najmä Slováci a Nemci. Napriek tomu v čase monarchie vychádzalo 68 slovenských periodík. Na vysokých školách a univerzitách študovalo veľa Slovákov, hlavne polytechniku v Jozefove, ale navštevovali aj právnickú a filozofickú fakultu. V školskom roku 1905/1906 univerzity registrovali 51 študentov. Z hľadiska vzdelania podstatná väčšina Slovákov v hlavnom meste nemala žiadnu kvalifikáciu, veľmi veľa bolo negramotných. V roku 1880 bolo 44 % negramotných, o štyridsať rokov neskôr to bolo ešte stále 18,2%, - priblížila prítomným vtedajšie pomery a štatistiku A. Kováčová. Na záver prednášky uviedla niekoľko nových údajov o Slovákoch žijúcich v XIII. obvode. Ako povedala, v obvode žili predovšetkým prievozníci, rybári a pltníci, hlavne Nemci a Slovania. V prvej polovici 19. storočia sa tu usadili prvé slovenské rodiny, ktoré sa plavili na pltiach po Dunaji a ktoré bývali v mestskej časti Vizafogó (pasca na vyzy). Šikovných Slovákov radi zamestnávali v rôznych drevospracujúcich firmách. V mestskej časi Vizafogó stavali dočasné drevené a hlinené chatrče. Túto časť volali aj Brindele város.

Pracovníčka VÚSM hovorila aj o známych slovenských osobnostiach žijúcich v obvode, akými boli fabrikant Jozef Zárzetski (vyrábal zápalky), básnik Jozef Brda a staviteľ Ján Bobula.

Po prednáške Anny Kováčovej vystúpil zbor Ozvena s kyticou slovenských ľudových piesní. Po koncerte predsedníčka Slovenskej samosprávy XIII. obvodu Z. Hollóssyová pozvala prítomných na bryndzové na halušky a na pivo.

(aszm)