VÚSM ● Pokračovať v rozbehnutých projektoch

Rok 2009 sa v živote Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM) bude niesť v duchu príprav na oslavy dvadsiateho výročia založenia inštitúcie. Začiatok roka patrí bilancovaniu a plánom, o ktorých sme sa zhovárali s riaditeľkou ústavu Alžbetou Hornokovou Uhrinovou.

Na slovíčko s riaditeľkou VÚSM Alžbetou Hornokovou Uhrinovou

- Samozrejme, aj v roku 2009 pracovníci a externí spolupracovníci našej inštitúcie pokračujú vo vedeckých projektoch, resp. výskumoch, ktoré rozbehli v roku 2008, alebo ešte skôr, - začala s hodnotením minuloročnej práce a načrtnutím pracovného plánu Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku jeho riaditeľka.

- Takýmto projektom je napríklad plánovaná publikácia Významné osobnosti na území súčasného Maďarska, ktorá by bola prepotrebná tak pre naše školy a žiakov, ako aj pre slovenské samosprávy. Je to časovo veľmi náročná práca, pracujú na nej naši výskumníci Anna Kováčová a Ján Gomboš. Téme Sakrálna kultúra, cirkevné správanie sa Slovákov v Maďarsku sa venuje profesorka Anna Divičanová, samozrejme, do výskumu sú zapojení aj ďalší vedci. Projekt vedecko-popularizačnej publikácie Kto je kto? Slováci v Maďarsku v súčasnosti podľa rozhodnutia Vedeckej rady VÚSM sme dočasne zastavili, momentálne naň jednoducho časovo ani finančne nestačíme. Neznamená to však, že sme sa zriekli zámeru vydať v budúcnosti aj túto publikáciu, ktorá by mala byť o nás, činiteľoch súčasného slovenského spoločenského diania v MR, veď častokrát sa ani my navzájom nepoznáme. Pritom by mala vyjsť dvojjazyčne, aby sme sa otvorili aj väčšinovému národu, aby nás spoznala aj širšia maďarská verejnosť... Pokračujeme vo výskume histórie a súčasnosti slovenského školstva v Maďarsku, venujem sa mu spolu s kolegami A. Kováčovou, A. J. Tóthom, J. Gombošom a J. Chlebnickým. Zmapovanie možností vzdelávania sa v materinskom jazyku v slovenskom zahraničí, jeho stavu a perspektívam sme rozšírili aj na Srbsko, Rumunsko, Poľsko a Slovensko, s konkurzom sme sa obrátili na vyšehradský fond. Cez Ústav etnológie Slovenskej akadémie vied, s ktorým máme už roky veľmi plodnú spoluprácu, sme sa zapojili do projektu Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, v rámci ktorého bude vypracovaný atlas slovenských evanjelických zborov v stredoeurópskom regióne, pochopiteľne, my budeme mať na starosti tie naše, v Maďarsku. Kultúrne dejiny Slovákov v békešsko-čanádskom regióne skúma Ján Gomboš, vlani mu vyšla publikácia z tejto oblasti, v tomto roku spolu s Miroslavom Kmeťom z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici sa budú venovať kritickej analýze dokumentov a prameňov z tohto obdobia. Na zaujímavom projekte pracuje tím pod vedením profesorky Anny Divičanovej - skúma priezviská na našich jazykových ostrovoch. Používanie slovenského jazyka v kruhu poslancov slovenských menšinových samospráv je názvom výskumu, ktorý sa uskutoční v spolupráci s Jazykovedným ústavom Ľ. Štúra SAV a Spoločenskovedným ústavom SAV, do projektu k známej odborníčke Márii Homišinovej som sa pridala aj ja.

- Váš ústav je čoraz intenzívnejšie prítomný vo vedeckom živote tak v Maďarsku, ako aj v celoslovenskom kontexte. Spomeňme niektoré aktivity, na ktorých vás, tým pádom aj nás, Slovákov v MR, reprezentovali pracovníci VÚSM.

- Na jeseň sme sa zúčastnili vo väčšom počte (A. Divičanová, A. Krupa, J. Chlebnický a ja) na sympóziu „Slovensko-slovenské vzťahy v tradičnej kultúre“, ktoré organizoval Ústav etnológie SAV. Tu sa nám naskytla možnosť aj na rokovanie o ďalšej spolupráci obidvoch inštitúcií. Anna Kováčová a Ján Gomboš nás zastupovali na medzinárodnom vedeckom seminári Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici na tému „Funkcie, podoby a obrazy národného centra a národná identita“. Alexander Ján Tóth bol účastníkom XVIII. Kolokvia mladých jazykovedcov Prešovskej univerzity, ako aj vedeckého projektu FF UK „Slovenčina ako kultúrny výtvor a kultúrotvorné médium“. Samozrejme, je to niekoľko z našich aktivít, počas roka sme priebežne vyhoveli pozvaniam na konferencie a porady...

- Ako by ste hodnotili minuloročnú publikačnú činnosť?

- Vydali sme bibliografiu a štúdie v zborníku Slovenský jazyk v Maďarsku I. - II., výber z prameňov zo 17. a 18. storočia Slováci v južnej časti Dolnej zeme, svetlo sveta uzrel druhý zborník konferencie Slovenčina v menšinovom prostredí II. Publikáciou sme si pripomenuli aj 30. výročie našich výskumných táborov a boli sme spoluvydavateľmi, resp. podporovateľmi diel Ivany Šustekovej a Márie Homišinovej z oblasti histórie a sociológie Slovákov, resp. menšín v Maďarsku. V tomto roku plánujeme vydať o. i. populárne Kalendárne obyčaje Ondreja Krupu a práce žiakov z našich súťaží. Dielo Márie Žilákovej o ľudovom liečení pravdepodobne vyjde v knižnej edícii časopisu Dolnozemský Slovák, ktorého sme spoluvydavateľmi od minulého roku.

- Niekoľko rokov ste sa snažili usporadúvať striedavo v jednom roku konferenciu, v druhom výskumný tábor. Po vlaňajšom jubilejnom tábore v Békešskej Čabe v tomto roku je teda na rade konferencia?

- Podľa „harmonogramu“ by to malo byť skutočne tak, lenže v roku 2010 budeme oslavovať dvadsiate výročie založenia ústavu, ktoré sme sa rozhodli osláviť vedeckou konferenciou. V tomto roku sa teda naši výskumníci a respondenti stretnú v júni v Senváclave, kam nás pozval osobne starosta obce György Illés. Táto obec z vedeckého hľadiska ešte nie je dostatočne zmapovaná a spracovaná. Predtým sa budeme venovať aj žiakom našich škôl v rámci študentsko-vedeckého fóra „Moja škola - naše školy“, ktoré usporiadame začiatkom apríla v Novom Meste pod Šiatrom.

- Ďakujem za rozhovor.

Csaba Lampert