Konferencia v osvetovom ústave ● Kultúra tradície, tradícia kultúry

Konferenciu s názvom Tradícia a osveta usporiadali v Maďarskom osvetovom ústave a lektoráte výtvarného umenia v Budapešti. Rokovanie nadviazalo na sériu podujatí, ktoré organizuje ústav na viacerých miestach Karpatskej kotliny.

Pôvodne sa organizátori inšpirovali dedičstvom Bélu Bartóka, neskôr tematiku stretnutí rozšírili o problematiku Maďarov v zahraničí. Na nedávnu akciu pozvali aj reprezentantov národnostných komunít v Maďarsku - dozvedeli sme sa od radcu ústavu Andrása Romhányiho, ktorý predstavil podujatie početným účastníkom.

Prítomným sa prihovorila generálna riaditeľka ústavu Erika Borbáthová, ktorá privítala iniciatívu usporiadať konferenciu. Hlavný radca Sekretariátu pre koordináciu národnostných a etnických menšinových programov pri osvetovom ústave Péter Halász informoval o tom, že prednášky stretnutí plánujú vydať v zborníku, ktorý by mal obsahovať aj závery konferencie a stretnutí.

Na konferencii prednášal aj známy maďarský režisér animovaných filmov Marcell Jankovics, ktorý sa sústredil na tradície ako celok. Posťažoval sa na zrýchlenie každodenného života, v ktorom podľa neho panuje stále prítomný čas. To nám vnucujú reklamy, filmy, ale aj politika. Podľa režiséra práve tento stále prítomný čas môže aj za to, že kultúra sa zužuje. Pojem kultúra znamenal podľa neho pôvodne pracovitosť a prácu. Kultúra neznamenala iba umelecký prednes, osvetu treba vždy chápať spolu so školstvom, lebo bez neho je vytrhnutá z kontextu.

O sile zachovania identity v tradíciách hovoril čestný predseda Osvetového spolku Maďarov v Sedmohradsku József Kötő. O Slovákoch v Maďarsku, o našich tradičných podujatiach a aktivitách prednášala riaditeľka Slovenského osvetového centra (SOC) Katarína Királyová. Svoju prednášku - ktorú doplnila projekciou - začala vyjasnením základných pojmov, ako je tradícia, zvyk, dedičstvo. Podala aj historický prehľad rôznych hnutí na zachovanie tradícií, ako napríklad stretnutie speváckych zborov a tanečných súborov Gyöngyösbokréta v 30. rokoch minulého storočia, alebo usporiadanie všenárodnostných stretnutí v rokoch 1950-55, či spevácke hnutie Vyletel vták zo 70. rokov. Nastolila otázku, či môžeme hovoriť o identite bez znalosti jazyka. Účastníkom konferencie predstavila aktivity SOC a pomocou praktických príkladov poukázala na dôležitosť zachovávania tradícií.

Učiteľ hudby, hudobník a dirigent Lajos Pál hovoril o tom, ako za socializmu založil medzinárodne známy tanečný súbor Tisza v Zakarpatskej Rusi v takej osade, kde predtým neboli podobné súbory. O jedinom rómskom oblastnom dome prednášala jeho majiteľka Melinda Rézművesová. Ako povedala, dom sa nachádza v severnom Maďarsku v Hodászi, v osade, ktorá má 3500 obyvateľov, z toho 1700 Rómov. Avšak osada nie je zaujímavá pre svoje etnické, ale konfesijné zloženie obyvateľstva. Žijú tu totiž príslušníci všetkých konfesií, ktorí veľmi dobre spolunažívajú. Čo sa týka oblastného domu, je to tzv. živý dom so stálymi programami pre obyvateľov osady bez ohľadu na ich etnickú a konfesijnú príslušnosť, ktoré financuje majiteľka z konkurzov alebo z vlastných zdrojov. Oblastný dom neprevádzkuje nijaká organizácia.

Po obedňajšej prestávke sa prítomným prihovorila etnografka Ildikó Sándorová. Hovorila o komplexných vedomostných programoch v oblasti zachovávania tradícií v Dome tradícii. Folklorista a vedecký pracovník Domu tradícií v Budapešti Gergely Agócs sa zmienil o súhre ľudských a technických podmienok zachovávania tradícií a Zsigmond Gyönyörű si pripravil prednášku o tradičných svadbách s družbami, dokumentovanú množstvom fotografií.

(ef)