Medzi Slovákmi v Poľsku ● V redakcii krajanského časopisu Život

Je prekrásne slnečné predpoludnie. Na Ulici sv. Filipa v Krakove v budove Spolku Slovákov v Poľsku sídli aj redakcia krajanského časopisu Život. Vchádzajúc do priestorov redakcie pociťujem podobné ovzdušie ako v pracovnej dielni nášho týždenníka.

Žeby krajanské noviny robili všade na svete v príjemnej a pokojnej atmosfére? Zrazu zbadám na poličke zoradené Ľudové noviny. Milé prekvapenie... Ponorenú do myšlienok ma zrazu pozdraví šéfredaktor Života Ján Špernoga. Úsmev na jeho tvári sa nevytratí počas celého nášho rozhovoru.

- Mám dobré informácie, naozaj je váš život už oddávna spojený so Životom?

- Naozaj. V redakcii pracujem od roku 1966 a už 15. rok som šéfredaktorom.

- Prežili ste kus histórie na tom istom pracovisku...

- Veru, za ten čas sa veľa zmenilo v celom štáte. Transformovala sa spoločnosť, čo malo, samozrejme, vplyv aj na našu prácu. Inak sa pracovalo v predošlom politickom režime a inak pracujeme v súčasnosti. Predtým bola cenzúra, dnes sme slobodní, môžeme písať čo len chceme, ale, samozrejme, zodpovedne, v medziach novinárskej etiky, ako v každých iných novinách. Ako sa všeobecne menili podmienky, tak sa zmenil aj život našich čitateľov - krajanov.

- V čom vidíte najmarkantnejšie zmeny?

- My osobne pociťujeme, že dnes sú k nám otvorenejší. A to je nesmierne dobrý pocit. Ale hlavné je, že ako nás čítali dávnejšie, tak nás čítajú aj dnes.

- Časy sa menia. Dnes žijeme v unáhlenom svete, v ktorom má človek nároky na čo najrýchlejší príliv informácií. Vie vyhovieť požiadavkám novej doby mesačná periodicita Života?

- Myslím, že áno. Od začiatku, teda od júna 1958, keď vyšlo naše prvé číslo, sme mesačníkom. Podľa všetkého to ani v budúcnosti nezmeníme.

- Do akej miery ste finančne zabezpečení?

- Voľakedy bolo tých financií veru viac. Takmer 90% nákladov spojených s vydávaním novín nám hradil štát, dnes je to iba okolo 50%.

- A zvyšok?

- Ostatné si musíme zarobiť sami. Vďaka našej spolkovej tlačiarni získavame zvyšok peňazí.

- V akom náklade vychádzate?

- V náklade 2500 výtlačkov. Väčšina exemplárov sa dostáva do poštových schránok priamo predplatiteľom. To je pre nás nesmierne potešujúce. Je dobré pracovať s takým pocitom, že si nás určite prečítajú. Tu by som vám povedal jednu zaujímavosť, dosť zriedkavú. Do roku 1990 nás odoberal Biely dom vo Washingtone. V tamojšej knižnici mali uložené všetky naše čísla, od začiatku. A keď náhodou niektoré nedostali, tak nám písali, aby sme dané číslo dodatočne poslali.

- Aké kontakty máte s najmladšími čitateľmi?

- Dobré. Každý rok organizujeme pre nich výtvarnú súťaž, na ktorú dostávame aj vyše 600 prác.

- Keď sa človek popozerá po budove, v ktorej je redakcia situovaná, tak zistí, že tu máte dobré podmienky. Bezprostredné susedstvo s tlačiarňou je tiež výhoda.

- My tu máme doslova vynikajúce podmienky. Sme vo vlastnej budove, teda v budove Spolku, máme veľké priestory, hneď vedľa spomínanú tlačiareň. Takže v podstate až do vytlačenia hotového čísla máme všetko pred očami. Môžeme kontrolovať a v prípade potreby zasahovať do novín až do poslednej chvíle.

- Ako som zaregistrovala, máte malý a mladý redakčný tím.

- V redakcii sme zastúpení v skromnom počte. Sme traja a práce je nemálo. Dvaja mladí redaktori sú rozdelení podľa miest, kde žijú naši krajania. Čiže jeden sa sústreďuje na Spiš, druhý na Oravu.

Agáta Klukošovská je redaktorkou spišského regiónu. Ako povedala, do redakcie sa dostala čírou náhodou. Skončila Pedagogickú fakultu v Prešove, odbor slovenčina a nemčina. Po návrate do Poľska sa chcela zamestnať a práve v tom čase sa uvoľnilo miesto v redakcii. Musela sa rekvalifikovať, čo ale neľutuje, lebo novinárska profesia sa jej veľmi zapáčila. Našla si spoločný hlas s krajanmi a s radosťou vykonáva svoju prácu. S časopisom už, samozrejme, mala kontakty odmalička, lebo si ho predplácali aj jej starí rodičia, ale nikdy by si nebola myslela, že sa raz bude podieľať aj na jeho príprave.

Druhý pracovník redakcie Ivan Kuruc pochádza zo Slovenska, z Kežmarku. Členom krajanskej redakcie sa stal iba pred pár mesiacmi. Zo začiatku iba nezáväzne, neoficiálne navštevoval redakciu ako dobrý priateľ Spolku Slovákov v Poľsku a aj samotného šéfredaktora. V tom čase ešte študoval na krakovskej univerzite. Potom sa naskytla možnosť a pripojil sa k redakčnému tímu. Bližšie sa zoznámil s krajanmi oravského regiónu a z mesiaca na mesiac sa snaží čo najhodnovernejšie sprostredkovať informácie o ich každodennom kultúrnom a spoločenskom dianí, vrátane krajanskej činnosti.

V kruhu malého, ale o to rodinnejšieho a srdečnejšieho redakčného kolektívu časopisu Život ubehlo predpoludnie veľmi rýchle. Slniečko naďalej pekne hrialo a odprevadilo ma aj počas výdatnej prechádzky prekrásnym Krakovom - sídlom Slovákov v Poľsku.

Karola Klauszová