Odbornú pomoc v priestoroch Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) v tento deň poskytla trojčlenná delegácia zo Slovenska. Z úvodnej prednášky členky Bratislavského bábkového divadla, bábkoherečky Miriam Pavelkovej vysvitlo, že bábkové divadlo ako také bolo dlho mimo záujmu profesionálnej odbornej obce, teória a spracovanie histórie tohto umeleckého žánru existuje iba približne 100 rokov.

Ťažko zistiť, aké mohli byť bábky napríklad v stredoveku, pretože väčšina sa nezachovala. Informácie o tejto dobe nám poskytnú hlavne policajné zápisy, v ktorých sa píše o tom, či v danej oblasti práve zakázali alebo dovoľovali hrať bábkové divadlo. Druhým prameňom sú archívy cirkví, podľa ktorých sa predpokladá, že bábky boli prostriedkami priblíženia dôležitých cirkevných obradov ľudu. Je zrejmé, že bábkami môžeme nazvať aj tie jednoduché tvary a postavy, ktoré si vytvorili ľudia z prírodných produktov a použili ich či už v kruhu rodiny, alebo počas ľudových zvykov v danej spoločnosti (vynášanie Moreny). Inteligencia si u nás bábkové divadlo začala všímať počas národného obrodenia, využila ho ako prostriedok šírenia národnej uvedomelosti. Bábkové divadlo ako samostatný druh existuje asi 150 rokov a treba pripomenúť, že na úroveň činoherného divadla sa dostalo až počas socializmu, keď po novom prístupe k deťom spoznali jeho dôležitú rolu vo výchove.

Po predstavení jednotlivých typov bábok, aj mimoeurópskych, M. Pavelková pomocou video záznamov priblížila prítomným svet inscenácií bábkového divadla, ako aj kombinovanie bábok a kreslených figúr v animovaných filmoch.

Popoludnie patrilo praxi. Bábkoherci Katarína Aulitisová a Ľubo Piktor, členovia Divadla PIKI, známeho v nejednej našej škole, tentokrát nemali vystúpenie, ale pomáhali účastníčkam semináru pri dramatizovaní zvieracích bájok a pri zhotovovaní bábok. Obidvaja dokázali svoju zručnosť a nápaditosť pri realizovaní kreatívnych myšlienok, ako napríklad urobiť z konára koníka, alebo z fľaše z umelej hmoty pažravého vlka. Podľa Kataríny Aulitisovej seminaristky dané úlohy riešili tak šikovne, že by mohli vystupovať s krátkymi bájkami na Prehliadke dramatických súborov v Slovenskom Komlóši.

O účastníčkach semináru je dôležité pripomenúť, že sú učiteľkami materských a základných škôl, ale nie všetky pracujú s dramatickými krúžkami. Helena Holzapfelová-Kolozsváriová z Mlynkov napríklad nemá súbor, ale vedomosti a skúsenosti získané na seminári veľmi účinne využíva na hodinách literárnej výchovy. Tiež sa jej páči, že počas prednášok a praktických cvičení je v slovenskom jazykovom prostredí a môže sa zdokonaľovať v reči. Andrea Nováková z novomestskej slovenskej školy a Erika Tóthová z Kétšoproňu sa vyjadrili tak, že pre ne najdôležitejším novým poznatkom bolo práve to, ako pristupovať k danému textu, ako ho dramatizovať a s akou koncepciou sa dať do práce s deťmi, pretože nápadov mali aj skôr dostatok, ale práve na seminári sa naučili, ako napredovať krok za krokom v procese vytvorenia inscenácie.

- Nemusia byť všetci účastníci vedúcimi dramatických krúžkov, - hovorí hlavná organizátorka nášho divadelného života, kultúrna referentka CSS Daniela Onodiová. - Cieľom je, aby pomocou prostriedkov divadla sa rozvíjala osobnosť a kreativita detí, ale aj učiteľa či už v rámci inscenácie, alebo vo vyučovacom procese. Absolvovaním tohto kurzu účastníčky nebudú pedagógmi dramatickej výchovy, ale určite si nájdu priestor pre využitie tu získaných vedomostí. Pritom kurz je akreditovaný v systéme, podľa ktorého každý učiteľ v priebehu siedmich rokov musí absolvovať 120 hodín školenia. Získanie tejto akreditácie nebolo bez problémov, ale zdá sa, že sa oplatilo zdolať byrokratické prekážky, pretože podľa odozvy seminár je populárny.

Seminaristky v blízkej budúcnosti nebudú mať veľa voľného času. Ako súčasť školenia sa zúčastnia Prehliadky dramatických súborov v Slovenskom Komlóši, samozrejme, medzi účinkujúcimi budú aj zverenci niektorých z nich. Po návrate z Komlóša ich ešte čaká prednáška a prax z oblasti využitia hudby v dramatickej výchove, nuž a keďže posledný modul sa blíži ku koncu, onedlho si môžu pospomínať na študentské roky na vysokej škole, čaká ich „skúškové obdobie“. Nám neostáva iné, než im držať palce!

(lamp-)