Celoštátne národnostné stretnutie v Ráckeve

Koncom apríla sa v pridunajskom mestečku Ráckeve z roka na rok schádzajú národnostné umelecké kolektívy. Tentokrát sa zišlo 25 folklórnych a tanečných súborov, takmer 600 účinkujúcich.

Pred štrnástimi rokmi vedenie miestneho Kultúrneho strediska Károlya Ácsa (riaditeľ Gábor Budai) sa rozhodlo poskytnúť možnosť na spoločné vystúpenie všetkým národnostným hudobným, speváckym a tanečným súborom Čepelského ostrova. Čoskoro organizátori okruh účinkujúcich rozšírili o celú Peštiansku župu. Keď pred šiestimi rokmi Zväz ľudového tanca Györgya Martina folklórnym a tanečným súborom predpísal kvalifikáciu, Ráckeve sa stalo strediskom celoštátneho národnostného stretnutia, jediného interetnického festivalu v Maďarsku.

Organizátori na základe vlastnej databázy každoročne vyhľadávajú všetky umelecké kolektívy, ktoré svoju účasť potvrdia prihláškou. Každé dva roky ich umelecký výkon hodnotí päťčlenná odborná porota. Predpisom pre folklórne a tanečné súbory je nacvičiť každý rok novú choreografiu. Tým sú vlastne neustále motivované k tomu, aby ich celoročná práca bola intenzívna a pravidelná.

Tohoročné víkendové podujatie sa začalo v sobotu popoludní, keď sa v kultúrnom stredisku zišli tanečníci miestnych súborov, predovšetkým členovia Detskej tanečnej skupiny Bokréta (Kytica) a Tanečného súboru Kéve (Snop) v rámci tanečného domu, kde okrem dolnozemských tancov sa záujemcovia zoznámili aj s pilíšskym regiónom. Detské hry a tance Slovákov spod Pilíša za pomoci ečerských tanečníkov s nimi nacvičila Katarína Királyová. Po tanečnej zábave si spoločne pozreli dokumentárny film o pestovaní slovenského dedičstva v Ečeri pod názvom „Už je dievča, už je naše...“.

V nedeľnom galaprograme celoštátneho národnostného festivalu zastupoval Slovákov v Maďarsku Tanečný súbor Lipa z Budapešti, ktorý predniesol zemplínske tance v choreografii Vladimíra Urbana a békešské tance v choreografii Tibora Pintéra, Tanečný súbor Pannónia z Malej Tarče s miestnymi tancami a Folklórny spolok Zelený veniec z Ečera, ktorý predviedol pilíšske fašiangové zvyky (choreografia Katarína Királyová) a tance zo susedného Maglódu (choreografia Sándor Tímár).

Záujem bol veľký aj zo strany obecenstva. Diváci, ktorým sa neušlo miesto, postojačky trpezlivo sledovali dianie na javisku. V tomto roku sa konečne všetko odohralo podľa plánovaného harmonogramu na pôvodnom javisku a podujatiu prialo aj počasie.

(kir-)