Slovenská samospráva vo Veľkej Tarči usporiadala v poradí XV. Národnostný deň,

na ktorý aj tentokrát pozvali Slovákov z okolitých osád. Program už tradičného podujatia

sa začal slovenskou bohoslužbou v miestnom evanjelickom kostole.

Božie slovo zvestovala farárka Slovenského evanjelického cirkevného zboru a. v. v Budapešti Hilda Guláčiová Fabuľová. Pani farárka vo svojej slovenskej kázni hovorila o tom, že morálne rozhodnutia človeka, ktoré každodenne robí, sú dôležité pre večný život a musíme sa zaoberať otázkou večného života aj v tomto ťažkom období, v dobe hospodárskej krízy.

Dejiskom následného kultúrneho programu bol Kultúrny dom Mihálya Táncsicsa, kde výstavu fotografií s názvom Krsty vo Veľkej Tarči otvorila riaditeľka miestneho Obecného múzea Andrea Győriová Kovácsová. Ako povedala, vo Veľkej Tarči od prelomu storočia až dodnes ľudia slávia dva veľké rodinné sviatky, svadbu a krstenie. Významnou udalosťou obidvoch bolo požehnanie v kostole pred cirkevným zborom. Vo Veľkej Tarči bola práca vždy dôležitá, preto sa tešili, keď prišla do domu „nová pracovná sila“. S manželstvom hneď dostali pracovné ruky buď v osobe mladuchy, alebo zaťa a v novorodencovi tiež videli budúceho pracovníka. Samozrejme, aj bohatí si želali narodenie dieťaťa, lebo nechceli ostať bez dediča. U chudobných bolo novorodencov dosť, ale vychovať ich vedeli už menej. Dôvod veľkej úmrtnosti odborníci videli v nedostatku zdravotných pracovníkoch a v nízkej zdravotnej kultúre. Čo sa týkalo prvorodeného dieťaťa, viacej sa tešili synovi, ale čakajúc druhé dieťa, vzývali dievčatko. Narodené dieťa obliekli do šiat, často do gatí otca a tak ho dali do otcových rúk. To znamenalo prijatie do rodiny. Týždeň len babica mohla kúpať a prať šaty novorodenca. Po okúpaní ho obliekla do prevrátenej košele a dala do perinky. Až po krst ho uložili vedľa matky do postele a nie do kolísky. Vtedy sa netešili tomu, keď niekto chcel vidieť malého. Báli sa diablov a zloduchov a preto na nosník pripevnili vyšívanú plachtu. Keď dieťa bolo slabé, babica ho pokrstila, aby nezomrelo ako pohan. Keď bolo zdravé, čakali dva-tri týždne s kostolným krstom, keď ho v rámci bohoslužby prijali do svojich radov. Matke po pôrode príbuzní nosili obed, prvý jej varila stará mama a druhý krstná mama. Najčastejšie pripravili slepačiu polievku, perkelt, vyprážané rezne, „božie milosti“ (vo Veľkej Tarči z toho istého cesta piekli tzv. rurky a herouky), šišky a koláče.

Novorodený syn dostal meno otca a dcéra meno matky. Krstenie, ako prvé stretnutie novorodenca s cirkvou, považovali za veľmi dôležité. To chceli vyjadriť aj vo formalitách. Bábätku zhotovili bielu košeľu, čepiec a povlak na perinku. V textíliách v prípade syna dominovala modrá farba a v prípade dcéry ružová. To sa nezmenilo ani dodnes. Cestou na krst do kostola, aby sa vyhýbali silám zloduchov, opakovali: „Nesieme pohana, prinesieme kresťana“. Novorodenca krstná mama odniesla do kostola v sprievode krstného otca a babice. Na krstení sa zúčastnila celá rodina, okrem matky a jej starej mamy. Často po obrade bábä odniesli domov a uložili ho do kolísky. Nasledoval sviatočný obed, kde najčastejšie servírovali pečené mäso a domáce zákusky. Oslava v deň krstenia skončila tým, že krstná mama dcérke darovala zlaté náušnice a synovi peniaze v takej sume, koľko stáli náušnice - povedala riaditeľka Obecného múzea.

Pred kultúrnym programom hostí, obecenstvo a účinkujúcich privítala predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Mária Galántaiová. Po slávnostnom príhovore prítomných požehnala pomocná farárka vo Veľkej Tarči Mária Baranková. Predsedníčka voleného zboru všetkých požiadala, aby si minútou ticha spomenuli na presbyterku Slovenského evanjelického cirkevného zboru, rodáčku z Veľkej Tarči, nedávno zosnulú Annu Tarčaiovú.

V kultúrnom programe vystúpili ženský spevácky zbor a tanečný súbor z Kerestúra, poslucháči Vysokej školy tanečnej z Budapešti, súrodenci Noémi a Tomáš Slukovci z Tatabáne-Bánhidy, miestna národnostná tanečná skupina a tanečníci miestnej základnej umeleckej školy. Po kultúrnom programe nasledovalo vyhodnotenie súťaže tradičných slovenských zákuskov, losovanie tomboly a veselica. V gastronomickej súťaži vyhral makový závin, druhú cenu získali „orechovie batôžke“, kým na treťom mieste skončila „kozácka čiapka“ alebo snehové gule.

(aszm)