Slovenský klub v Békešskej Čabe v rámci série podujatí, ktorou si pripomenie 35. výročie svojho založenia, usporiadal v DSK poradu pre aktivistov národnostných občianskych organizácií a kultúrnych telies. Účastníci zo slovenských osád Békešskej župy si vypočuli tri prednášky

o význame a spôsobe fungovania malých kolektívov, resp. o zákonitostiach ich formovania sa.

Po úvodných slovách riaditeľky Domu slovenskej kultúry (DSK) Anny Ištvánovej a vedúcej Slovenského klubu Alžbety Ančinovej bola prvou prednášateľkou stretnutia vysokoškolská profesorka spoločenských vied Dr. Magdolna Michellerová, ktorá hovorila o zaujímavých detailoch spôsobu fungovania malých kolektívov, zistených predovšetkým sociálnymi psychológmi. Optimálnym počtom týchto skupín je 9-15 osôb, ktoré si potom na základe sympatie a spoločných záujmov vytvoria dvojice, trojice a štvorice. Dôležitou osobou je vedúci kolektívu, v optimálnom prípade formálny vedúci je osobou vlastnosťami skutočného vedúceho, ktorý na základe svojich skúseností zapája do procesu rozhodovania a do práce aj svojho zástupcu a ďalších členov skupiny podľa ich aktivity. Častou chybou je v týchto formáciách, že osoba, ktorá stojí na čele, míňa veľa času a energie na to, aby dokazovala, že je zdatnou osobnosťou, než by budovala skutočný kolektív. V skutočnosti oveľa dôležitejšou je ochota a schopnosť uzatvárať kompromisy, než stále obhajovanie svojej pozície v rámci skupiny. Kohéznou silou týchto kolektívov sú spoločné zážitky, pritom dlhodobo sú životaschopné práve iniciatívy a kreatívne nápady samotných členov, pretože tajomstvo úspešného fungovania je, že členovia sa zapájajú do činnosti takého kolektívu, tam sa cítia dobre, kde si ich všímajú, kde sú dôležitými pre ostatných... Zaujímavé je, že v dobe internetu tieto kolektívy patria ešte stále medzi najúčinnejšie kanály prúdenia informácií. Dnes na základe poznatkov zo sociálnej psychológie zákonitosti existencie a fungovania týchto skupín využívajú aj v hospodárskej sfére, multinacionálne firmy napríklad pravidelne usporadúvajú pre svojich zamestnancov tréningy na túto tému.

Vzťahy a spolupráca rôznych záujmových krúžkov v rámci jednej inštitúcie kultúry, resp. v rámci jedného projektu boli kostrou prednášky riaditeľky Spoločenských domov na Békešskej ceste Krisztiny Veresovej. V rámci inštitúcie, v priestoroch ktorej sa schádzajú aj členovia Slovenského klubu pracuje viacero krúžkov a kultúrnych telies, ktoré spolu s externými účinkujúcimi by sa mohli predstaviť širokej verejnosti v programe s názvom Jadvigina pieseň. Podstatou projektu je, že v jedno sobotňajšie popoludnie by sa diali rad-radom rôzne programy (kreatívna dielňa, ochutnávka typických jedál, folklórne pásmo), do ktorých postupne podľa ich charakteru by boli zapojené všetky generácie jednej rodiny od najmenších po starých rodičov. Pritom všetky aktivity by mali niečo spoločné, a síce prezentovali by miestnu slovenskú kultúru, resp. kultúru zo Slovenska. Predstavili by sa aj Tanečná skupina Csaba a Slovenský páví krúžok, ktoré pôsobia v rámci Spoločenských domov. Pritom v prípade spevokolu organizátori pokladajú za dôležité, aby si účastníci podujatia nielen vypočuli ich program, ale aby sa osobne stretli s predstaviteľmi generácie, pre ktorú je miestna slovenčina ešte stále organickou súčasťou života. V projekte, realizovanie ktorého je z dôvodu reorganizácie mestských kultúrnych inštitúcií v Békešskej Čabe zatiaľ otázne, by počítali aj s účasťou spisovateľa Pavla Závadu.

Ildika Očovská, vedúca viacerých slovenských súborov v Békešskej Čabe, sa vo svojej prednáške venovala poslaniu speváckych zborov. Podľa nej v uvedomovaní si dôležitosti zachovávania kultúry predkov viac môže učiniť jedna pieseň, ako rôzne teórie a štatistické údaje. Pritom aj ona je zástankyňou toho názoru, že menšinovú kultúru treba v oveľa väčšej miere prezentovať väčšinovému národu, hlavne v dobe, keď medzi kultúrnymi aktivitami existuje určitá konkurencia. S týmto zámerom prednášala nedávno svojim kolegyniam v meste. Naučila ich slovenské piesne, aby si ich prostredníctvom uvedomovali žiaci slovenskosť Békešskej Čaby.

Okrem zachovávania ľudových piesní prednášateľka vyzdvihla aj potrebu pestovania slovenských náboženských piesní, na ktoré je evanjelická cirkev veľmi bohatá. Odporúčala aktivistom vo svojom bydlisku iniciovať slovenské bohoslužby, na ktoré sa zbory majú vopred pripraviť. Na ukážku priniesla na poradu niektoré z náboženských piesní. Spoločným spevom týchto piesní sa skončilo predpoludnie bohaté na nové poznatky.

(csl)