Skutočnosť je stále o niečo viac - nesie názov úvodník najnovšieho čísla Dolnozemského Slováka z pera zodpovedného redaktora časopisu Ivana Miroslava Ambruša. Autor v ňom rozoberá najpálčivejší problém slovenských komunít na Dolnej zemi, a síce stratu jazyka.

Tentokrát to robí skôr z hľadiska jedinca, keď princíp ľudskej slobody pracuje mnohokrát v neprospech celku... Pritom zdôrazňuje zodpovednosť našich intelektuálov, ktorí si myslia, že ak sa odlomia od vlastnej identity, ponúknu svojim deťom lepšiu budúcnosť, čo sa však osvedčilo len vo veľmi malom počte prípadov... Podľa Ambruša pri hodnotení nášho aktuálneho stavu nemáme byť katastrofickí, ale nemali by sme ho ani prifarbovať doružova. Skutočnosť, ktorá je stále o niečo viac, než ju opisujeme prostredníctvom slov, bude niekde na rozhraní dvoch názorov.

V najnovšom čísle kultúrno-spoločenského časopisu Slovákov v Maďarsku, Rumunsku a Srbsku prevládajú materiály, ktoré sú venované životu a tvorbe významných činiteľov slovenských komunít v troch štátoch, a to tak zo súčasnosti, ako aj z dávnejšej a bližšej minulosti. Viťazoslav Hronec popri výbere básní slovenskej poetky, prozaičky a novinárky vo Vojvodine Viery Benkovej (1939) sa tvorbe jubilantky venuje aj vo svojom príspevku. Inak literát V. Hronec sa na stránkach tohto čísla objaví aj v inom kontexte, na jar tohto roku jemu a Anne Ištvánovej udelili Cenu Ondreja Štefanka, laudatio na ich počesť napísali Dagmar Mária Anoca a Pavel Hlásnik. Čitatelia sa o živote dlhoročného evanjelického farára, uznávanej osobnosti Slovákov v Békešskej Čabe Ľudovíta Žigmunda Seberíniho a ďalších príslušníkov rodu Seberíniovcov môžu dočítať v rozsiahlom článku Jána Jančovica. Spomienkam na niekoľkoročný pobyt Jozefa Gregora Tajovského a jeho manželky je venovaný príspevok Dagmar Márie Anocovej, kým osobnosťou M. R. Štefánika sa na stranách DZ zaoberajú Ján Kukučka a Viera Benková. Redakcia sa s nedávno zosnulým slovenským vedcom z Maďarska Jánom Gombošom lúči prostredníctvom jeho personálnej bibliografie, ako aj slovami Michala Lásika a Jána Kukučku.

Rozvoj a súčasný stav menšinových samospráv v Maďarsku je predmetom článku Alžbety Uhrinovej. O zaujímavom systéme vzájomnej svojpomoci vo vojvodinských Boľovciach o MOBE píše Viera Tomanová. Tradičná súťaž Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, ktorá bola tohto roku venovaná slovenským školám na Dolnej zemi je sprostredkovaná čitateľovi cez optiku Márie Kataríny Hrkľovej.

Prehľadu tohoročného Čabianskeho kalendára sa ujal Vladimír Valentík, kým recenzované sú diela Pitvaroš a Pitvarošania (Ján Botík) a Zachránený jazyk. State o enklávnej a diasporálnej slovenčine od Miroslava Dudoka (D. M. Anoca), ako aj antológia slovenskej poézie v zahraničí s názvom Medzi dvoma domovmi (Michal Babiak).

Posledné číslo Dolnozemského Slováka, bohaté na materiál zo života Slovákov v Maďarsku je ilustrované dielami čabianskeho maliara slovenského pôvodu Lászlóa Lonovicsa, ktorého tvorbu predstavila Anna Ištvánová.

(cs)