Som presvedčený o tom, že keby sa tvorca prvého renesančného kalendára z 15. storočia, slávny Regiomontanus o tejto našej snahe dopočul, tak by asi s uznaním poznamenal, že hranicou našich predstáv je iba hviezdna obloha.

Či je to už mystická náhoda zoskupenia číslic, či nie, ale presne 535 rokov po tom, čo niekdajší dvorný hvezdár uhorského kráľa Mateja Korvína, zvaný Johannes Müller, no známy skôr svojim humanistickým vedeckým pomenovaním Regiomontanus, teda 535 rokov po tom, čo tento preslávený renesančný matematik zostavil v roku 1474 prvý vedecky redigovaný kalendár, v Békešskej Čabe sa v polovici novembra 2009 zišli vydavatelia, redaktori a odborníci, ktorí na prahu tretieho tisícročia majú so slovenskými kalendármi vo svete dačo dočinenia. Avšak skôr, než by sme si túto zďaleka nie bezvýznamnú poradu znovu pripomenuli, načrime trochu do histórie kalendárov - veď aj ich samotným poslaním je učiť a zabávať svojich čitateľov.

Teda už vo svojej dobe preslávený matematik a hvezdár Regiomontamus, ktorý v r. 1471 opúšťa kráľovský dvor Mateja, ešte v tom istom roku založí v nemeckom Norimbergu jednu z prvých hvezdární v Európe. V tých časoch aj geniálny vynález Johannesa Guterberga, kníhtlač sadzbou písmen, je v podstate iba tridsaťročnou novinkou. Náš humanisticky vzdelaný hvezdár sa samozrejme tiež chopí tejto epochálnej možnosti a pomocou svojho zámožného patróna založí kníhtlačiareň na vydávanie diel antických vedcov, ako aj najvýznamnejších rovesníkov: hvezdárov a matematikov. A akoby mimochodom v tejto tlačiarni v roku 1474 uzrie svetlo sveta jeho už spomínaný, prvý vedome a vedecky redigovaný kalendár, ktorý sa vyznačoval hlavne užitočnými radami, týkajúcimi sa zdravia. Asi nie náhodou ho po roku pápež Sixtus IV. vymenoval za biskupa v Regensburgu a poveril prípravami už stále naliehavejšej reformy kalendára - teda kalendára v užšom slova zmysle: presného výpočtu hodín, dní a mesiacov v roku. Veď vtedy už výrazne pociťovali stále väčší rozdiel medzi vlastnými záznamami a púťou slnka po oblohe. Regiomontanus kvôli svojej náhlej smrti v roku 1476, keď mal iba 40 rokov, pápežom objednanú reformu kalendára vykonať nemohol. Prišlo k tomu až o storočie neskôr, počas pôsobenia pápeža Gregora XIII. v roku 1582. Podľa neho je pomenovaný aj náš súčasný, reformovaný gregoriánsky kalendár, avšak to sa už nezachovalo, ktorý hvezdár či matematik ho vlastne zostavil.

Dosť na tom, že náš Regiomontanus vytvoril v druhej polovici 15. storočia, na úsvite Gutenbergovej galaxie taký tlačený knižný žáner, jednoducho povedané kalendár, ktorý sa udržal a drží sa už vyše polovice tisícročia. Celé generácie neskorších kníhtlačiarov takpovediac prežili vďaka týmto ročenkám, predávaným na jarmokoch. V Uhorsku boli obzvlášť obľúbené levočské, košické, komárňanské, debrecínske a ostrihomské kalendáre, ale zo 16.-17. storočia - ako sa uvádza v Maďarskom veľkom lexikóne - je v Uhorsku známych vyše 300 kalendárov. Boli to najvyhľadávanejšie „ľudové“ knihy svojho času, ktoré slúžili po celý rok a do ktorých aj odberatelia zapisovali svoje dôležité rodinné záznamy. Slúžili teda z viacerých hľadísk po celý rok. To bol asi dôvod, prečo knižné kalendáre pretrvali až dodnes. Niektoré po stáročia, ale aj tento Náš kalendár - ktorý držíte teraz v rukách - už 60 rokov!

A teraz sa vráťme k porade o slovenských krajanských kalendároch v Békešskej Čabe, ktorú sme si úvodom pripomenuli. V kruhoch Slovákov dobre známa odborníčka, spolupracovníčka bratislavského Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ľubica Bartalská vo svojom referáte citovala slová priekopníka slovenského novinárstva v Amerike Jána A. Wagnera z roku 1912, ktorý v tamojšom, dodnes vychádzajúcom slovenskom Národnom kalendári výstižne napísal: „Kalendár je najrozšírenejšou knihou ale aj najpotrebnejšou. Celý náš život plynie v čase. Kalendár meria čas, alebo označuje v ňom isté míľniky, ktoré nám poskytujú možnosti v tom behu času sa trochu zastaviť.“

Bolo to tak, je to tak a pravdepodobne - veď nemôžeme vedieť, kedy sa Regiomontanova galaxia skončí - určitý čas ešte isto zostane.

Kalendár meria a bude merať čas. Aj náš kalendár je akousi esenciou udalostí roka, predovšetkým svojou obrazovou časťou, teda foto-správami Ľudových novín a ich tvorivého kolektívu. Je dokumentom o činnosti Celoštátnej slovenskej samosprávy a jej 10 inštitúcií, o aktivitách 6 teritoriálnych a 116 miestnych slovenských samospráv, o akciách asi 30 slovenských registrovaných občianskych organizácií a o nespočetných miestnych civilných, školských a mládežníckych iniciatívach. Vrátane, samozrejme, našej opätovnej veľkej „skúšky dospelosti“ začiatkom októbra roku 2010, teda nových volieb do miestnych slovenských menšinových samospráv.

Sú to úlohy, na ktorých sústavne pracujeme a budeme pracovať na rôznych fórach a úrovniach nášho života a ktoré sa budú odrážať i v našich médiách - vrátane Nášho kalendára.

A možno, že o nich nebude písať už len náš kalendár. V súčasnosti vychádza vo svete - mimo Slovenska - spolu totiž šesť slovenských kalendárov. Dva v Maďarsku - Náš kalendár a Čabiansky kalendár, dva v Srbsku - v Báčskom Petrovci a v Starej Pazove, ďalej v ukrajinskom Užhorode a v americkom Pittsburgu. Na spomínanej porade zostavovateľov slovenských krajanských kalendárov a odborníkov zo Slovenska v Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe sa účastníci dohodli na tom, že na rok 2011 vydajú spoločne Svetový kalendár Slovákov. Spoločný kalendár Slovákov vo svete. Takéto niečo tu ešte nebolo! A sotva to doposiaľ napadlo iným menšinovým komunitám vo svete. My, Slováci, sa o to teraz pokúsime!

Som presvedčený o tom, že keby sa tvorca prvého renesančného kalendára z 15. storočia, slávny Regiomontanus o tejto našej snahe dopočul, tak by asi s uznaním poznamenal, že hranicou našich predstáv je iba hviezdna obloha.

Ján Fuzik

predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy