Osud ani rodina nechceli, aby som sa vydala na cestu na prvé zasadnutie redakčnej rady a redakcie Svetového kalendára Slovákov spojené s prezentáciou Pazovského kalendára na rok 2010. Vo štvrtok som ešte nemala pas a akoby ma aj príroda chcela odradiť.

...v noci zo soboty na nedeľu napadol sneh. Cestovný doklad som nakoniec dostala a za spoločníčku na cestu sa ku mne pridala riaditeľka Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe Anna Ištvánová. Tak som sa teda vydala na cestu. Počítačový plánovač mi vypísal takmer päťhodinovú cestu. Zvládli sme ju za necelé štyri hodiny a tak nám pred začiatkom oficiálneho programu zostali dve hodiny na prehliadku Starej Pazovy. Ako sme vchádzali do mestečka, sledovala som nápisy na obchodoch a inštitúciách a názvy ulíc. Bola som zvedavá, či niečo prezradia o prítomnosti Slovákov v tejto lokalite. V mysli sa mi vybavili slová nášho hostiteľa, básnika a vydavateľa Miroslava Demáka, ktorý povedal, že pri návšteve Békešskej Čaby vidí budúcnosť svojho rodiska. Pred polstoročím totiž žilo v Starej Pazove 7000 Slovákov a tvorili takmer 90 percent obyvateľstva. V súčasnosti je to 30 percent, pričom počet Slovákov nepoklesol. Za rýchlym rozrastaním mestečka sa skrýva okolnosť, že najjužnejšie slovenské mesto sa nachádza 30 km od Belehradu, v blízkosti Dunaja a letiska, a s hlavným mestom ho spája diaľnica. Našli si tu domov mnohí obyvatelia Belehradu, ale aj utečenci, ktorí sem prišli počas vojny na území bývalej Juhoslávie. Prvé, čo sme si pozreli, bolo trhovisko, ku ktorému sme sa dostali cez priestranné námestie pomenované po zavraždenom srbskom premiérovi Zoranovi Djindjičovi. Ako povedal náš hostiteľ, a mohli sme sa o tom presvedčiť aj na vlastné oči, to, čo sa na pazovskom trhu nepredáva, ani neexistuje. V stánkoch ponúkali spoju „partieku“, čerstvé a sušené ovocie, ale aj mäso, miestni poľnohospodári a gazdovia z okolia. Títo aj počas predošlého režimu mohli hospodáriť na svojich pozemkoch, pretože v bývalej Juhoslávii nebol „totálny socializmus“. Ale dostať na „pľaci“ aj odev, vrátane kvalitných domácich výrobkov a v pokoji vedľa seba visia v stánkoch nástenné kalendáre s podobizňou bývalého vodcu Juhoslávie J. B. Tita, s polonahými dievčatami, s pozoruhodnosťami Srbska a pravoslávny kalendár s Ježišom Kristom na titulnej strane. M. Demák nám ukázal aj budovy inštitúcií, ktoré sú pre tunajšiu komunitu určujúce: evanjelický kostol a faru, slovenskú školu a prvý Slovenský národný dom mimo územia Slovenskej republiky. Jeho slávnostné otvorenie sa uskutočnilo 26. novembra 1928 a veľká divadelná sieň, postavená podľa vzoru Martinského divadla, sa stala najväčším kultúrnym stánkom juhoslovanských Slovákov. V tomto dome sídli aj miestny Slovenský kultúrno-umelecký spolok hrdinu Janka Čmelíka. Ako sme sa dozvedeli od riaditeľa okresného Strediska pre kultúru Alexandra Baku, ktorý je slovenskej národnosti, kultúrnym stánkom disponuje aj 15-tisícová srbská komunita. Stredisko pre kultúru, ktoré organizuje programy pre dospelých a deti aj v okolitých dedinách, prevádzkuje okres Stará Pazova. Úzko spolupracuje napríklad so školami a ponúka podujatia tak pre Srbov, ako aj pre Slovákov.

V Slovenskom národnom dome sa uskutočnilo ustanovujúce zasadnutie redakčnej rady Svetového kalendára Slovákov, na ktoré zavítal aj starosta Starej Pazovy, Slovák Michal Filip. Vydavateľa Nášho kalendára zastupuje v redakčnej rade Ján Fuzik, Čabiansky kalendár Tünde Tušková, Pazovský kalendár Martin Prebudila, Národný kalendár Vladimír Valentík, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ľubica Bartalská a Svetové združenie Slovákov v zahraničí Vladimír Skalský. Vydavatelia zvyšných dvoch kalendárov (Pittsburgh, Ukrajina) majú možnosť delegovať členov do zboru. Za predsedu bol zvolený J. Fuzik a za šéfredaktora Svetového kalendára na rok 2011 bol vymenovaný Miroslav Demák. Redakciu okrem neho tvoria V. Valentík, autorka týchto riadkov a Anna Ištvánová, ktorá je zároveň výkonnou tajomníčkou redakcie a „gazdom“ celého projektu. Prítomní sa zhodli aj v tom, že ich nasledujúce stretnutie sa uskutoční vo februári v Békešskej Čabe pri príležitosti prezentácie Čabianskeho kalendára na rok 2010.

Stretnutím účastníkov tohto medzinárodného projektu sa však program v kultúrnom stánku pazovských Slovákov neskončil. V tento deň si spolu pripomenuli okrúhle výročie úmrtia pazovského rodáka, dramatika Vladimíra Hurbana Vladimírova a predstavili verejnosti Pazovský kalendár na rok 2010. Doteraz vyšlo deväť ročníkov Pazovského kalendára. Svojmu vzoru - Čabianskemu kalendáru - sa podobá formátom a čiastočne aj charakterom, ale okrem zaujímavého čítania, najmä miestneho charakteru, uverejňuje aj pomerne mnoho reklamy a už druhý rok vychádza s CD-prílohou. Ku kalendáru na rok 2010 je priložený CD miestnej ľudovej kapely Pazovskí kocúri, ktorí vystúpili aj na prezentácii. Ich hudbu si však autorka týchto riadkov mohla vypočuť až v aute, pretože ju ešte čakala cesta späť do Budapešti. Krásny a obsažný deň uzavrelo cestovanie v čase, ktoré ju vrátilo do minulosti, keď takmer hodinu čakala na hranici.

To všetko sa stalo niekoľko dní pred zrušením vízovej povinnosti medzi Európskou úniou a Srbskom, ku ktorému došlo 19. decembra 2009.

Alžbeta Račková