Budapešť - Zugló ● Spomienková slávnosť na počesť A. Straku

České centrum, Slovenský inštitút a Slovenská menšinová samospráva XIV. obvodu Budapešti usporiadali 6. mája v Dome menšín v Zugló Pamätný deň Antona Straku.

Predsedníčka slovenskej menšinovej samosprávy v Zugló Jozefína Hontiová Klányiová po privítaní vicestarostu XIV. obvodu Ivána Halásza, riaditeľa Slovenského inštitútu Milana Resutíka, vedeckého pracovníka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Jána Gomboša, pracovníka Ministerstva zahraničných vecí MR Pavla Beňa, predsedníčky Kultúrneho výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy Alžbety Račkovej, člena slovenskej samosprávy hlavného mesta Ladislava Petra a predsedov menšinových samospráv obvodu oznámila, že je to prvá tohtoročná veľkolepá kultúrna akcia ich samosprávy. V rámci spomienkovej slávnosti usporiadanej pri príležitosti 60. výročia úmrtia významného kultúrneho činiteľa A. Straku odznela prednáška historika, muzeológa, vedeckého tajomníka Župného múzea Ferenca Móru v Segedíne Dr. Štefana Tótha.

Život a činnosť A. Straku nie sú neznáme pre našu pospolitosť, veď ako československý diplomat žil od roku 1925 v XIV. obvode Budapešti. Na vile, v ktorej býval a tvoril a kde sa v „kultúrnom salóne“ schádzali pri káve takí významní umelci, ako napríklad Attila József, alebo Lőrinc Szabó, aby s pomocou Straku prebásnili do maďarčiny slovenské a české básne, dnes stojí pamätná tabuľa, ktorú odhalili v roku 2003. Dr. Š. Tóth sa vo svojej prednáške sústredil na pozitívny vplyv pôsobenia A. Straku na kultúrny život Slovákov v Maďarsku. Ako uviedol, po výskume v archívoch je zrejmé, že Straka sa pričinil napríklad o vydávanie diel Jána Gerčiho a Štefana Hudáka, keď sa cez veľvyslanectvo obrátil na Maticu slovenskú o finančnú pomoc. Ako herec-ochotník sám vystupoval v niektorých slovenských scénkach a vôbec mal veľmi dobré osobné kontakty s vtedajšími aktivistami Slovákov v Maďarsku. Inicioval aj návštevu účastníkov konferencie medzinárodného PEN klubu v roku 1932 v kruhu dolnozemských Slovákov, čo známy vládny komisár pre Slovákov v Maďarsku Adolf Pecháň označil ako škodlivú propagandu za československé financie. Táto návšteva preto nakoniec oficiálne nebola realizovaná, ale prednášateľ podľa dobových záznamov a fotografií má konkrétne informácie o tom, že niektorí spisovatelia PEN klubu boli na súkromnej návšteve u ”baťka“ Beňa v Slovenskom Komlóši. Ďalšie zaujímavosti o činnosti A. Straku plánuje Dr. Š. Tóth v blízkej budúcnosti s pomocou Ústavu slavistiky Segedínskej univerzity uverejniť v podobe rozsiahlejšej štúdie.

Ako pripomenula J. Hontiová Klányiová ďalšou bádateľkou diela A. Straku je Borbála Csomaová, ktorá napísala o Strakovi diplomovú prácu „Spojuj mostem a nerozděluj klínem“. B. Csomaová bola štipendistkou Slovenskej menšinovej samosprávy XIV. obvodu, má veľmi dobré kontakty s príbuznými A. Straku a v budúcnosti mieni spracovať jeho pozostalosť. Mimochodom, od roku 2003 aj štipendium slovenskej samosprávy v Zugló nesie meno tohto československého diplomata.

Popoludní sa účastníci slávnosti premiestnili k vile na Americkej ulici, ktorá podľa správy starostu Zugló Gábora Rátonyiho je chránenou kultúrnou pamiatkou, a spoločne položili vence k pamätnej tabuli diplomata. Po privítacích slovách kultúrnej radkyne miestnej slovenskej samosprávy Anny Ištvánovej vystúpili so slávnostnými príhovormi starosta G. Rátonyi, riaditeľ SI M. Resutík a riaditeľ Českého centra Evžen Gál. Všetci rečníci zdôraznili zásluhy A. Straku hlavne v oblasti rozvíjania česko-slovensko-maďarských literárnych stykov a kultúrnych vzťahov. Spomienkovú slávnosť na počesť diplomata, ktorý zahynul v koncentračnom tábore v posledných týždňoch druhej svetovej vojny, poctili svojou prítomnosťou aj predseda českého Senátu, Dr. Přemysl Sobotka, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Budapešti Juraj Migaš, veľvyslankyňa ČR Hana Hubáčková, podpredsedníčka CSS Etelka Rybová, predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti Zuzana Hollósyová a vicestarosta Zugló Zoltán Rozgonyi.

(la-)