Tanec a spev v maglódskych uliciach

V miestnej Základnej a umeleckej škole Pétera Vermesyho v Maglóde usporiadali 14. mája VI. Maglódsky slovenský deň. V obci bolo v túto sobotu rušno.

Podujatie sa totiž začalo v skorých popoludňajších hodinách krojovaným sprievodom účinkujúcich súborov za sprievodu dychovky z Vecsésu. Muzikanti pochádzajú síce z nemeckej dediny, ale kapela má vo svojom repertoári aj polky a marše, obľúbené v kruhu Slovákov tohto regiónu. Mladší a starší členovia kultúrnych telies sa v maglódskych uliciach zabávali ako na silvestrovskom alebo fašiangovom bále. Vodiči prechádzajúci obcou museli mať v tento deň trpezlivosť, ale vďaka organizátorom uzatvorenie hlavnej cesty v čase prechodu sprievodu nespôsobovalo problémy. Miestni záujemcovia o tradičný folklór s radosťou vítali pred svojimi domami známe miestne tváre, resp. pozvaných hostí. Na takty dychovky sa z popoludňajšieho spánku prebudila aj teta Anna Sluková Ostertáková. S dcérou Annou Pálovou Slukovou sedela pred domom. Porozprávala nám, že jej generácii kedysi spôsobovala ťažkosti maďarčina, ale dcéra už skôr iba rozumie po slovensky.

Po návrate sprievodu na školský dvor sa začal kultúrny program. V mene organizátorov pozdravil prítomných predseda miestnej slovenskej menšinovej samosprávy Ján Petrovič. Starosta veľkoobce Maglód Pavol Tabányi vo svojom prejave odvolávajúc sa na príslovie „Bez minulosti niet budúcnosti“ zdôraznil význam zachovávania tradícií. Radca Celoštátnej slovenskej samosprávy pre Peštiansko-Báčsko-Kiškunský región Dr. Július Alt nostalgicky spomínal na časy, keď v rámci Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku sprevádzal miestny folklórny súbor na kultúrnych zájazdoch od Zemplína až po Komárňanskú župu. Pán radca vyslovil poľutovanie nad tým, že v radoch obecenstva vidí väčšinou príslušníkov staršej generácie. V čase, keď je už toľko možností na národnostnom poli, sa mladšia generácia menej angažuje.

V kultúrnom programe po úvodnej recitácii Zuzany Tabányiovej z Maglódu, ktorá predniesla parodistickú dvojjazyčnú báseň Jána Gerčiho o miešanej reči Slovákov v Békešskej Čabe v dvadsiatych rokoch minulého storočia, patrilo javisko folklóru. Okrem súboru Klubu dôchodcov v Peterke, Pávieho krúžku z Rákoškerestúru, folklórneho súboru Rozmarín z Dabašu-Šáre a zboru maglódskeho Klubu žien sa predsa len predstavili aj príslušníci mladšej generácie - maglódsky folklórny súbor Kacamajka predviedol o. i choreografie zo svojej obce a mládežnícky tanečný súbor z Rákoškerestúru sa prezentoval kerestúrskymi tancami z obdobia od fašiangov po Turíce. Organizátori pozvali na stretnutie aj maďarský súbor z blízkej Gomby.

S tancom a zábavou nebolo treba čakať do večera, po ukončení kultúrneho programu Maglódčanky pozvali do tanca známych z radov obecenstva a pred javiskom opäť panovala „bálová“ atmosféra. Slováci z okolia Maglódu sa lúčili s tým, že o rok, keď miestni obyvatelia pod vedením Jána Petroviča budú opäť iniciovať založenie slovenskej menšinovej samosprávy, sa stretnú na VII. maglódskom slovenskom dni.

(csl)