Pred vyše pätnástimi rokmi sa autor týchto riadkov v úlohe jazykového lektora podieľal na vydaní dvojjazyčnej antológie, ktorú preložila Anna Raŭ Lehotská pod titulom Ozvena našich výkrikov. Sedem slovenských básnikov z Rumunska - Eĥo de niaj krioj. Sep slovakaj poetoj el Rumanio.

V medzinárodnom jazyku esperante sa vtedy svetu predstavila skupina nadlackých bardov na čele s Ondrejom Štefankom. Publikácia našla odozvu aj na svetovom kongrese esperantistov v Prahe r. 1996. Tento edičný čin bol výsledkom snáh nadlackých literátov sprítomniť svoju tvorbu všetkými prístupnými prostriedkami.

Podobnú antológiu pod názvom Medzipristátia - tentoraz slovenských básní ôsmich autorov - nám predstavuje jej zostavovateľ a dôstojný nástupca svojho nebohého priateľa Ivan Miroslav Ambruš. Máme pred sebou verše nielen zosnulých autorov O. Štefanka a Adama Suchanského, ale popri I. M. Ambrušovi, Dagmare Márie Anocovej, Pavlovi Husárikovi, Jaromírovi Novákovi a Anne Karolíne Dováľovej, ako najmladšej poetke, sa navyše predstavuje Ondrej Zetocha.

Názov pochádza z rovnomennej básne A. Suchanského: „môj život je podobný letu / a letiská neprijímajú. / Ešte šťastie, / že z času na čas si môžem dovoliť / taký malý skromný luxus: / medzipristátie v básni.“ Ambrušov výber je zároveň dokumentom toho, že slovenská poézia v Rumunsku mala svoje spoľahlivé zázemie nielen doma, ale aj na Slovensku, kde už v roku 1978 vyšiel spoločný debut O. Štefanka a I. M. Ambruša pod názvom Dvojhlas.

Pisateľ úvodného slova Michal Babiak v úvode konštatuje, že táto antológia - ak ho máme parafrázovať - je v podstate bilančnou správou jednej generácie. Generácie, ktorá po desaťročia stála ako predvoj slovenského - a nielen básnického - slova už od prvého almanachu Variácií v edícii vydavateľstva Kriterion v Bukurešti. A tentoraz „nastal čas vysporiadať sa (správne porátať sa) s dedičstvom tejto veľkej básnickej generácie“ a zároveň cituje slová nemeckého básnika Hölderlina: Čo ostane, básnici budú chrániť.

 Túto bilanciu môžeme charakterizovať zároveň ako p r e d e l dvoch generácií. Hoci na jednej strane sa iba črtajú kontúry novej, mladšej generácie, do ktorej patria aj dnešní štyridsiatnici (mám tu na mysli už spomenutú A. R. Lehotskú), na druhej strane nemožno zamlčať pozoruhodný prístup Daniela Raŭ-Lehotského, ktorý debutoval pomerne nedávno svojou zbierkou Adagio a tým sa nezmazateľne zapísal do nadlackej básnickej kroniky. Ostáva len čakať, až sa prihlásia jeho ďalší kolegovia od pera.

Antológia vyšla vo vydavateľstve Ivan Krasko s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Kultúrnej a vedeckej spoločnosti I. Kraska.

(kní)