Tento rok je 65.výročím hromadného návratu Slovákov z Maďarska do vlasti svojich predkov.

Väčšina týchto navrátilcov žije v mestách a v obciach juhozápadného Slovenska. Túto významnú udalosť si spomienkovými slávnosťami pripomenuli presídlení Slováci z Maďarska na viacerých miestach. Miestny odbor Matice slovenskej v Diakovciach po vydarenej oslave navyše aj tým, že na počesť výročia vydal v náklade 500 kusov knižnú monografiu s názvom Putovanie a život Alberťanov. Zostavovateľmi knižky s tvrdou väzbou, ktorá má 232 strán sú Ján Jančovic a Mária Urbanová.

Obec Čanádalbert (Slováci ju od vzniku nazývali Albert) leží na juhozápade Maďarska v blízkosti rumunsko-srbských hraníc. Ako osadu ju v roku 1843 založili Slováci, ktorí sa už skôr usadili v blízkych obciach Slovenský Komlóš, Pitvaroš a Nadlak. Neskôr sa k nim pridali Slováci prichádzajúci rovno zo slovenských hornouhorských stolíc. Podľa zemepanského nariadenia boli osadníci prvých dvadsať rokov viazaní povinným pestovaním tabaku. Keď sa tejto povinnosti zbavili, vytvorili spoločenstvo, ktoré bolo základom vzniku riadne fungujúcej obce, ktorú si slovenskí obyvatelia evanjelického vierovyznania sami dlho spravovali. Podrobné údaje o založení Albertu Slovákmi nachádzame na začiatku tejto monografie. Sú prevzaté zo zabudnutého a veľmi hodnotného prvého diela o obci, ktorého autorom je v poradí tretí albertský evanjelický farár Martin Cinkotský (1846 Sarvaš - 1907 Čanádalbert). Názov diela je Dejepis osady Čanád - Albert a opis nynejších jeji poměru, ktoré vyšlo v Budapešti roku 1884 a autor v ňom podrobne opisuje prvých štyridsať rokov obce. Diakovská knižka takto poskytuje cenné údaje o vzniku názvu obce, jeho polohe, nájomnej zmluve a podmienkach osadenia, mená prvých osadníkov, vykúpenie z poddanstva, stav a vývoj obce do roku 1884, cirkevný život, budovanie chrámu, pôsobenie a charakteristika prvých farárov, o škole a učiteľoch, o stave poľnohospodárskej výroby a mená všetkých predstaviteľov obce. Historickú časť monografie doplňujú novšie poznatky z publikácie vydavateľa J. Dovalovszkého, v ktorej bol v roku 1968 zhodnotený život Alberťanov do prvej polovice 20. storočia.

Z etnografického pohľadu je zaujímavá časť o sálašoch - obývaných samotách, čo je špecifikom života dolnozemských Slovákov. V albertskom chotári ich bolo 83 a v knižke sú nielen uvedení ich majitelia, ale nechýba v nej ani situačná mapka, kde ktorý sálaš stál. O spôsobe života v nich vypovedajú viacerí v Diakovciach žijúci Alberťania.

Obohatením monografie je , že do jej obsahu boli prebraté štúdie a materiály historikov a etnológov Ondreja Krupu a Jána Janečka, rodákov z Čanádalbertu, žijúcich v Maďarsku. So súhlasom Ondreja Krupu sa takto albertský rodák i potomok z jeho skrátenej časti štúdie Svedectvo evanjelických cirkevných matrík o prvých usadlíkoch Čanádalberta má možnosť dozvedieť, skadiaľ zo Slovenska má jeho rodina pôvod. So súhlasom Jána Janečka z jeho národopisného materiálu s názvom Slovenské ľudové zvyky v Čanádalberte (svadba, narodenie, pohreb), si čitateľ môže pripomenúť alebo zoznámiť sa s bohatými ľudovými tradíciami, ktoré tvoria bohaté kultúrne dedičstvo Alberťanov. Aj z toho dôvodu dáva táto časť dielu z hľadiska viac ako storočného života a pobytu Alberťanov na Dolnej zemi výnimočný charakter.

Podstatná časť obsahu knižky je venovaná odchodu a hlavne návratu Slovákov z Dolnej zeme na Slovensko a usídlenie sa v jednotlivých regiónoch. Na to nadväzuje menovitý zoznam presídlených rodín Alberťanov do Diakoviec a Tešedíkova. O tom ako presídlenie administratívne a technicky prebiehalo o tom píšu zainteresovaní úradníci a živí svedkovia z radov repatriantov. Popri spomienkach pamätníkov o tejto zložitej výmennej akcii obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom svedčia aj viaceré v knižke uverejnené dokumenty. Vydavatelia tejto ojedinelej monografie chceli zdôrazniť aj fakt, že kým pobyt v bývalom Čanádalberti z hľadiska národného nedával Slovákom žiadnu perspektívu tam ďalej zotrvať, po presídlení roku 1947 na Slovensko sa im dostalo plného národného života a nebývalého vzdelania v rodnej reči. Uviedli to aj konkrétnymi číslami, keď napríklad uvádzajú, že z terajších 111 rodín s potomkami a 22 rodín bez potomkov pochádzajúcich z Alberti, 235 osôb z nich dosiahlo na Slovensku stredné vzdelanie s maturitou a 187 osôb sa môže pochváliť vysokoškolským diplomom. Čanádalberťania presídlení do Diakoviec sú hrdí, že mnohí z ich radov na Slovensku patria vo svojich odboroch medzi popredných odborníkov a vo vydanej monografii uviedli aj tých, ktorí ich vo svojom povolaní a činnosti zviditeľňujú. Najstarší si v knižke spomínajú aj na prvé roky života po príchode do Diakoviec v roku 1947. Z úcty k pôvodným obyvateľom Diakoviec nechýba v obsahu knižky ani časť s názvom Z dejín obce Diakovce po príchod Čanádalberťanov v roku 1947.

Druhá časť monografie je o tom ako si menšina Slovákov v Diakovciach od roku 1947 po súčasnosť počínala v rôznych oblastiach života a práce. Čitateľ to nájde v častiach Kultúrny a spoločenský život, Z histórie evanjelického cirkevného zboru, Školstvo po roku 1947, Matica slovenská v Diakovciach, Po stopách predkov v Malohonte, Čanádalbert očami potomkov dnes. Aktuálne je tu zaradená aj časť Z osláv 65.výročia návratu do vlasti predkov, ktoré Slováci v Diakovciach oslávili len krátko pred vydaním monografie.

Knižka je doplnená množstvom fotografií a dokumentov, ktoré potvrdzujú hodnovernosť diela. Monografia Putovanie a život Alberťanov je jedinečná tým, že vypovedá o presídlení do jednej obce na Slovensku, že finančné prostriedky na jej vydanie okrem vlastných darcov rozhodujúcu časť poskytla obec, že ako autori a informujúci v nej figurujú diakovskí Slováci a vôbec, že takúto žiadanú publikáciu dokázali presídlenci z Čanádalbertu sami zostaviť a vydať. Zostavovateľmi a z väčšej časti aj autormi textov boli skúsený publicista a spisovateľ literatúry faktu Ján Jančovic, ktorý okrem toho, že sa tejto problematike dlhodobo venuje, dobre pozná aj dušu dolnozemských Slovákov, osobitne práve tých v Diakovciach a spoluautorka Mária Urbanová, dlhoročná slovenská aktivistka kultúrnospoločenského života Slovákov v Diakovciach, predsedníčka MO MS, ktorá bola nielen iniciátorkou vydania monografie o svojich rodákoch, sama okrem iného napísala a zozbierala spomienky najstarších Alberťanov. Navyše niesla aj rozhodujúcu ťarchu zodpovednosti za úspešné vydanie tejto pre presídlených Slovákov a ich potomkov veľmi potrebnej publikácie z minulosti a prítomnosti Alberťanov v Diakovciach.

Monografiu za účasti veľkého počtu Alberťanov a ich potomkov žijúcich nielen v Diakovciach, ale aj na rôznych miestach Slovenska, slávnostne uviedli do života 10. novembra 2012 v Kultúrnom dome v Diakovciach.

Ján Labát