Autorka pochádza z pilíšskeho Santova (Pilisszántó). Narodila sa 4. januára 1975 v Budapešti.

Po absolvovaní slovenskej školy v Budapešti študovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po absolvovaní univerzity (1997) bola tlačovou referentkou Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) v Budapešti, potom sa stala vedúcou rubriky maďarského denníka Új Szó v Bratislave a od roku 2002 je redaktorkou Ľudových novín, týždenníka Slovákov v Maďarsku.

Bola podpredsedníčkou Združenia slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku a je členkou Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku. Časť svojho voľného času venuje divadlu, je členkou amatérskeho slovenského divadelného súboru Vertigo.

Od svojich pätnástich rokov publikuje v Ľudových novinách a v ročenke Náš kalendár, kde vychádzajú aj jej básne. Poéziou sa zaoberá od základnej školy, kde bola členkou krúžku slovenskej literatúry a jazyka. Píše výlučne po slovensky, hoci na začiatku svojej „básnickej kariéry“ mala aj maďarské prvotiny. Jej prvá samostatná zbierka s názvom Na margo slov vyšla v roku 2004. Publikuje aj časopisecky a v publikáciách spoločenských organizácií Slovákov Maďarsku, bola spoluautorkou antológie pilíšskych slovenských autorov Pod Pilíšom tam je náš svet, ktorý vyšiel v roku 2008.

Ars poetica 2012
čriepky ticha hrmotom zbieram
chytám sa za vypadnuté vlasy
biele húsky začiernim svetlom
nevtelím sa do budhistickej rasy

v nedokonalosti hľadám dokonalé
bez bielych nohavíc nejdem do dažďa
do leča vždy pripečiem čerstvé karé
nikdy sa nečudujem že som sama

vtákov na jeseň nasmerujem na sever
na jar sa teším zo snehuliakov
cez leto si kúpim bavlnený sveter
v zime zjem zvyšky langošov

nové mená dávam plyšovým medveďom
nikdy nekúpim nič zo zoznamu
zvädnuté kvety vyfúkam fénom
ofŕkam sa neviditeľnou otravou

rozhýbem umelohmotné stoličky
pri vchode kývam na rozlúčku
chcem nechcené papierové hviezdy
toto všetko neuvidím v tomto roku

Zelená dôvera
V stánku ticha prejdeš dokola
Ale nikdy nevidší prvý list zhora
Malý si ako čriepky jesene
Keď zožltnú a prídu jelene

V červenosivom šere hľadáš
Zelenú farbu leta
Tak ju nájdi v temnote srdca
Zavretú pred vtieravými pohľadmi

Nádejam sa, že zelená je farba nádeje
Tak prečo si ju neobliekaš častejšie
Keď si v zelenom
Viacej ti dôverujem

Nepoznané
Keď čakáme, čas nás počká
Keď sa prejdeme, zastaví nás
Predo dvermi zívajú nové masky
Za humnami víta nová zima

Do bieleho páperia uniká zloba
Do východu Slnka je ešte päť minút
Zízame do červeného rána
Umývame sa v mokrom čaji

Nechýba nám, po čom netúžime
Naučili sme sa ovládať pocity
Keď sa prejdeme po lúke citov
Nikto tam nie je s otvorenou náručou

Chýbajú nám elementárne jednotky
Rodina, láska a možno aj Hospodin
Ale nechýba nám pocit súdržnosti
Lebo sme ho predtým nepoznali.

Perpetuum mobile
Prvé pocity rozhodujú
Bez toho, či sú, nie sú
Prvé dotyky zavoňajú
Prvý bozk je vždy jahodový

Prvenstvo medzi prvými si zachovám
Nikdy nevstúpim dvakrát do rieky
Túžba zvaná nepokoj
Ma nevytočí zo snov