Nad publikáciami E. Uhrinovej Hornokovej

Slovenčina hrá druhé husle aj v Čabe

Ani v Békešskej Čabe, ktorá žije v povedomí Slovače ako bašta slovenskej kultúry v Maďarsku, nie je materinský jazyk u osôb, ktoré ho používajú, v žiadnej výhode voči maďarčine, a to na ktorejkoľvek úrovni komunikácie. Toto zistenie viackrát vyplynie z dvojjazyčnej dizertačnej práce Alžbety Uhrinovej Hornokovej Používanie materinského jazyka v kruhu békeščabianskej slovenskej inteligencie - A békéscsabai szlovák értelmiség anyanyelvhasználata. Jej redaktorkou je A. Divičanová, vydavateľom Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku.

Autorka sociolingvistickou analýzou, na základe dotazníkov i bezprostredného pozorovania, opierajúc sa o rozsiahlu literatúru skúma súčasnú situáciu a dimenzie uplatňovania slovenčiny v rodine, na pracovisku, vo verejnom a každodennom živote, pričom jej zámerom je poskytnúť praktickú pomoc slovenským organizáciám a inštitúciám, ako aj príslušným vládnym orgánom pokiaľ ide o opatrenia v záujme zachovania slovenského jazyka.

V súčasnosti v Békešskej Čabe existujú tri varianty tohto jazyka: čabianske nárečie, spisovný jazyk vzdelancov - pre ktorý sú príznačné časté hungarizmy a vplyv nárečia, archaický biblický jazyk či slovakizovaná čeština uplatňovaná v oblasti náboženského života. V čabianskej slovenčine je viacero regionálnych prvkov, ako aj archaizmov odlišných od hovorového jazyka.

Ako ukázali výsledky výskumu (vzorka reprezentuje vyše 10 % skúmanej pospolitosti), dnešní rodičia už nedokážu odovzdať materinský jazyk a kultúrne dedičstvo svojim deťom. Ani cirkev už neplní svoju niekdajšiu úlohu v zachovaní národnej identity; slovenských bohoslužieb a omší sa zúčastňuje iba 5 % veriacich slovenskej národnosti. Aj v každodennom živote je slovenčina málo frekventovaná - iba 4 % respondentov sa v tejto sfére rozpráva po slovensky.

V zajatí tejto trúchlivej reality autorka pokladá za dôležitejšie zachovať, vytvoriť a sprostredkovať hodnoty slovenskej kultúry, než dokonale ovládať slovenčinu. Ibaže do akej miery možno na tejto úrovni dosiahnuť vytváranie a navyše (v slovenčine či maďarčine) sprostredkovať autentické kultúrne hodnoty?

Prítomnosť slovenčiny je najväčšmi badateľná v školstve (41 %), po ktorom nasleduje oblasť publicistiky a vedeckej činnosti (25 %). Čabania sa občas zhovárajú po slovensky v rodinnom kruhu (14 %). Slovenčinu pravidelne používa 62 % občas 20 % respondentov. Kultúrne a iné podujatia charakterizuje dvojjazyčnosť, ktorá sa prejavuje napríklad aj v textoch pozvánok. Slovenčina je jazykom Vianoc či slovenského týždňa, maďarčina (niekedy aj slovenčina) je jazykom politických akcií a spoločenských hier. Výsledky prieskumu jednoznačne dokázali, že ani jeden z uvedených kontextov neinšpiruje komunikáciu v slovenčine a že Čabania, ako aj ostatní Slováci v Maďarsku, žijú po každej stránke v maďarskom prostredí, odlúčení od svojho materského etnika. Pozitívny posun v prospech slovenčiny je predovšetkým zásluhou tamojšieho kolektívu Slovákov, ktorého cieľom je dosiahnuť vyrovnanú symetrickú dvojjazyčnosť a prekonať súčasnú asymetrickú dvojjazyčnosť.

x

Na predošlú prácu nadväzuje ďalšia publikácia A. Uhrinovej Hornokovej Dejiny prípravy slovenských učiteľov v Békešskej Čabe - A békéscsabai szlovák tanítóképzés története, ktorú tiež redigovala A. Divičanová a vydal VÚSM. Ide v podstate o zhrnutie poznatkov v tejto oblasti, pričom ťažiskom je súbor dokumentov a prílohy. Obsahom tejto časti sú študijné osnovy, úryvky z diplomových prác, programy vzdelávacích a doškoľovacích podujatí, fotografie a ohlasy v tlači.

Ako vieme, v Békešskej Čabe od r. 1993 prebiehalo vzdelávanie slovenských národnostných učiteľov pre prvý stupeň, ktoré však zaniklo v dôsledku integračného procesu v rámci vysokého školstva. Od r. 2003 sa toto vzdelávanie realizuje na Pedagogickej fakulte Vysokej školy Samuela Tešedíka v Sarvaši.

Ústredným problémom školenia slovenských učiteľov v Čabe bol nízky počet uchádzačov, z čoho vyplývala aj rôznorodosť jazykových a vecných znalostí. Diplomové práce absolventov možno charakterizovať ako vyhovujúce, aj keď na kvalitatívne odlišných úrovniach (v niektorých prípadoch ide o preklady z maďarčiny). Približne 80 percent používa slovenčinu vo svojej práci, pričom viacerí sa aktívne zúčastňujú národnostného diania.

Cieľom tejto publikácie, ktorá vychádza ako prvý zväzok edície VÚSM pod názvom Otázky slovenského školstva, je v neposlednom rade inšpirovať výskumy v tejto oblasti, minulosť a súčasnosť ktorej nie je v dostatočnej miere prebádaná a zmapovaná.