Ľudia sú jednokrídli anjeli, / a len vtedy dokážu letieť, / keď sa objímu.

Hviezda hviezd

Najkrajšia hviezda

na nebi je Zem.

Najkrajšia hviezda

na Zemi je žena.

Najkrajšia hviezda

medzi hviezdami

je moja milá

hviezdička.

Putá spásy

Láska dravá,

spása krutá,

pravdu vravia

tvoje putá.

Vernosť

Čierno-, hnedo-,

plavovláska,

vždy ťa

hľadá moja láska.

Nielen láska,

lež aj vernosť,

ako v smrti

nesmrteľnosť.

Večne verný

k ženskej kráse,

neochvejný

v ženskej spáse.

Ideál

Obraz

stálej ženy

čo sa

stále mení.

Príliv a odliv

Všetky rieky sa vlievajú

do srdca,

iba láska sa obrátila

v svojom koryte.

Srdce však

večným vlnením

pulzuje ďalej.

Medzi dnom a nebom

hladinu si hľadá.

To mu Luna robí

príliv po nebo,

odliv do dna.

Rozdúchať stlmený plameň

Smutná si trošičku, kráska,

tebe však svedčí i smútok,

kiežby ti svedčala láska,

schovaná v hlbokých kútoch.

Nežný a zvedavý útok

pozrel sa do tvojej duše,

akéže zátišia sú to,

že sa tam nerodia ruže?

Každý má voľačo v duši,

od čoho odvahu stráca,

darmo ho nabáda krása.

Odzbrojme to čo nás ruší

rozdúchať stlmený plameň,

zakliaty do našich ramien.

Pašovanie lásky

Po moste SNP keď som ťa viedol,

mala si vo vlasoch kvet,

znak mojej lásky uchytil vietor,

odvial ho v široký svet.

Na vlnách Dunaja preplával vodné

hranice Štúrovo-Szob,

načierno preniesol minúty plodné,

pamätné po samý hrob.

Najdrahšie klenoty milenci v srdci

pašujú cez hranice,

niet lepšej klenotnice

Nijakí colníci, nijakí kupci

nikdy ju neotvoria,

jedine láska moja.

Zrkadlo Slnka

Cez slzy pozerám

do Slnka,

čo vidím?

Dúhu!

Pozri sa do mňa,

ty bohyňa

divokej

krásy!

Som iba zrkadlo

tenké,

jednako

je v ňom

všetko!

Prečo tak pália

pre mňa

stvorené

lúče?!

Od noci tmavšie

očká:

plamene

Slnka!

Skvost

Oslepený

jagotom tvojich očí,

vidím aj to,

čo ty snáď

nikdy neuvidíš.

Viem,

šero mojich

lúčov dokaličených

ťa neoslepí.

Ale odraz

tvojej žiari vo mne

ti pomôže

uvidieť

aspoň na chvíľku

všetko.

Vypni Slnko!

Kocháme sa v panoráme vášne,

rozkladáme vatru rozkoše,

moje krásne nezrodené básne

perami ti vpálim do kože.

Dravá hra nás podmanila asi,

vatra svojmu živlu navyká,

pozor, nech ti nezapáli vlasy

podráždený plameň jazyka.

Vypni Slnko, zažni vatru túžby,

ako sukňu, skopni zábrany,

tu ti dávam srdce na dlani.

Neľutuj, že sila nežnej húžvy

rozpúta v nás dravé plamene,

keď sa jedným tvorom staneme.

Telo i duša

Moje hladné telo

z celej sily chcelo

zhltnúť tvoje telo.

Tvoje hladné telo

z celej sily chcelo

zhltnúť moje telo.

Vtedy v našich dušiach

čosi onemelo.

Naše smädné telo

ako vulkán, vrelo,

prúdom nervov čosi

slastné preletelo.

V onej svätej chvíli

z celej našej sily

srdcom sme sa bili,

jedli sme a pili.

Nasýteným sebou

zaskvelo sa nebo.

Ukojené telo

rozkošne sa chvelo.

Vtedy z našich duší

čosi uletelo.

V ríši tvojich túžob

Tvoja duša je

perla na

dne mora.

Tvoje telo je

záhrada krásy,

kde sa denne prechádzajú

moje smädné

zmysly.

Tvoja láska je oáza

v pekelnej púšti

samoty.

Sám som

večný lovec perál,

záhradník a vandrovník

v nekonečnej ríši

tvojich túžob.

Ohnivá kytica

Nesiem ti ohnivú kyticu

z rozháraného poľa

mojej búrlivej duše,

ohnivé kvety

mojej divej lásky,

krvavé letáky

prekrvenej revolúcie

môjho srdca.

Ó, divé maky,

vysnívané plody

našej zabitej mladosti,

hovorte miesto nás,

blčiace znaky

radosti.

V deviatom roku

našej divej lásky,

vo štvrtom mesiaci života

nášho požehnaného

nového plodu,

nesiem ti obrovskú

ohnivú kyticu

z krvavého poľa

každodenných

súbojov.

Otvor náruč,

podaj vázu!

Dvojica dvojíc

Človek je vlastne čarovná dvojica,

spojený život ženy a muža.

Človek je rodič, potomok rodiča,

zjarmená krv a slobodná duša.

Človek je Nemaďar alebo Maďar,

Človek je ľudstvo - černoch či beloch,

ktorý sa v zrkadle prírody zbadal,

sotva sa zjavil na večných brehoch.

Človek to spoznal, veď nie je opica,

v osudnom hniezde jadrových hromov

máme len jeden jediný domov.

Človek a domov je divná dvojica,

splynuté bytie hmoty a ducha,

odkedy srdce na Zemi búcha.

Trojica trojíc

Z hlboka korenia

tri divy stvorenia,

prekrásne tri rody

zázračnej prírody.

Tajomstvo počatia,

studnica dojčaťa,

pramenná praruža,

rozvitá pre muža.

Koruna stvorenia

z božského koreňa,

polotvor bez ženy,

s ňou celok vznešený.

Hviezdnatý kvet očí,

slnečný plod nocí,

zušľachtená ruža,

spln ženy a muža.

Z hlboka korenia

tri divy stvorenia,

prekrásne tri rody

čarovnej prírody.

Dobrá rada čiernovlásky prefarbenej na plavovlásku

Ak chceš, aby ťa hlboko a skutočne ľúbila žena, ktorú chceš obdarovať svojou láskou, vyber si plavovlásku. Ak chceš, aby ťa milovaná žena náruživo objímala, zvoľ si čiernovlásku. Zdrojom lásky čiernovlásky je krv, prameňom ľúbosti plavovlásky je srdce. Láska čiernovlásky spaľuje, pôvab plavovlásky zohrieva. Žiara čiernovlásky oslepuje, svetlo plavovlásky osvetľuje. Čiernovláska by chcela, aby minúty milovania trvali večne, plavovláska by nedbala, keby večnosť splynula v jedinú šťastnú minútu. Láska čiernovlásky prichádza a odchádza rýchle, ako úžas z vlasatice. Láska plavovlásky sa skveje nad tebou ako zornička, bez toho že by stratila zo svojho jagotu. Krása čiernovlásky ťa na krátky čas oslepí, ale plavovláska ťa pripúta na večnosť. Krása čiernovlásky je Slnko, pôvab plavovlásky je Luna, predsa čiernovláska má radšej noc, plavovláska deň. Čiernovláska je skvelá milenka, plavovláska je dobrá manželka.