Týmto sviatkom oslavujeme nielen samotných svätcov, ale možno povedať, že i narodeniny našej viery, kresťanstva na našom území. Pretože práve títo dvaja muži boli tí, ktorí našim predkom priniesli poklad viery.

Býva zvykom v rodine, i v spoločnosti, že oslavujeme mnohé sviatky. Meniny, narodeniny, svoje i svojich známych, známych osobností, ale aj významné udalosti. Máme v úcte a chválime, oslavujeme víťazov v rôznych športových disciplínach, vedcov za ich nové priekopnícke objavy. Či dokonca veľkých štátnikov.

5. júl je pre nás príležitosťou, aby sme sa zastavili a oslavovali sviatok našich slovanských vierozvestov - sv. Cyrila a Metoda. Veď týmto sviatkom oslavujeme nielen samotných svätcov, ale možno povedať, že i narodeniny našej viery, kresťanstva na našom území. Pretože práve títo dvaja muži boli tí, ktorí našim predkom priniesli poklad viery. Dnešný sviatok, dnešná slávnosť, nám má zároveň neustále pripomínať našu povinnosť tento poklad viery chrániť a odovzdávať ďalším pokoleniam čistý a neporušený.

Starozákonné čítanie z Knihy Sirachovho syna nám pripomína túto myšlienku. „Chváliť nám treba slávnych mužov“ (Sir 44,1). Áno, sv. Cyril a Metod sú slávnymi mužmi našej viery, našich dejín. Pretože vďaka nim sa k nám dostalo krásne Božie posolstvo kresťanskej viery.

Oni boli tí, ktorí dokázali vo svojom živote realizovať známe Kristove slová - „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium“ (Mk 16,15). Aj oni sa vybrali z vlastnej krajiny do cudzieho sveta, aby zvestovali Božie posolstvo spásy, Kristovo evanjelium na nových územiach, novým národom, ktoré sa ešte nestretli s Kristom, s jeho slovom, s jeho radostnou zvesťou.

Dvaja skromní muži, dvaja bratia. Tak by sme ich mohli v skratke charakterizovať i napriek ich vysokej hodnosti, vzdelanosti, napriek ich pôvodu zo vznešeného rodu, z mesta Solún.

Láska ku Kristovi ich poháňala už pred príchodom na Veľkú Moravu k hlásaniu evanjelia. Najprv u pohanských Chazarov pri Čiernom mori. A ako odmenu za ich postoj v službe Bohu, v službe Kristovi, dáva im Boh nájsť pozostatky svätého Klementa, pápeža.

Oni neskôr, na prosbu kráľa Rastislava, berú na seba úlohu vierozvestov medzi Slovanmi. Zanechajú skvelé postavenie, rodinu, pohodlie, vlasť a vydávajú sa na ďalekú, neznámu, ale zato apoštolskú cestu.

Na nich sa uskutočňujú celkom konkrétne slová, o ktorých píše v Liste Efezanom apoštol Pavol: „Ale každý z nás dostal milosť podľa miery, akou nás obdaroval Kristus.... On ustanovil niektorých za apoštolov, niektorých za prorokov, iných za evanjelistov a iných za pastierov a učiteľov, aby pripravovali svätých na dielo služby, na budovanie Kristovho tela...“ (porov. Ef 4,7-12).

Stali sa učiteľmi pre nové národy. To prvé, čo zvestujú - je Božie slovo. Nie však v cudzej reči, ktorej nikto nerozumie. Ale priamo v reči ľudu, ku ktorému boli poslaní a ku ktorému prišli. Aby čo najviac porozumeli Božiemu slovu. Najprv zostavujú prvé písmo, prekladajú Božie slovo do vtedajšieho jazyka, spolu so životopismi svätých, podobne i obradné, bohoslužobné knihy.

Hlásajú a šíria vieru. A to aj napriek úkladom a neprajnosti či už zo strany pohanov, ale i zo strany nemeckých kňazov, ktorí sa cítia ohrození. Neskôr i nenávisť zo strany samého kráľa Svätopluka. Dva- krát sú obžalovaní v Ríme z bludárstva. No predsa dokážu obhájiť svoje počínanie, svoju misiu, svoje poslanie a získavajú si srdcia ľudu i samého pápeža.

No najväčšej pocty sa im dostalo od samého Boha vo večnej blaženosti. A k tejto oslave sa pripájame i my dnes, v tento ich sviatok.

Koľko rokov muselo prejsť od ich príchodu k nám, na Veľkú Moravu v roku 863. Plody ich práce ocenil pápež Ján Pavol II. Tiež Slovan ktorý ich vyhlásil dňa 31. decembra 1980 spolu so sv. Benediktom za spolupatrónov celej Európy.

Kristove slová adresované jedenástim učeníkom - „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“ - platia pre všetky časy. A títo dvaja slávni muži, sv. Cyril a sv. Metod, ich veľmi dobre pochopili. Sami sa stali otvorenými a vnímavými pre tieto Kristove slová. Oni sami sa stali živnou pôdou, do ktorej padlo Kristovi slovo. A akú úrodu prinieslo Božie slovo zasiate do dobrej zeme?

Na prvom mieste nám prinieslo dar viery. Už pred nimi sa tu hlásalo kresťanstvo prostredníctvom nemeckých misionárov. Ľud im však nerozumel. Preto ich práca bola bez úspechov. Až príchodom týchto dvoch bratov začalo kresťanstvo prenikať k širokým masám ľudu a takto ich získavajú pre Krista.

S náboženstvom prišla k nám i kultúra. Kultúra sa v každom národe začína vznikom písma a prvými knihami. A toto nám poskytli sv. Cyril a Metod. Pozdvihli nový národ na vyššiu úroveň, vytvorili základ a predpoklady pre jeho ďalší rozvoj a zaradili ho do rodiny kultúrnych národov.

Aké pevné základy viery položili, keď náš národ zostal pevný vo viere aj napriek mnohým skúškam a súženiam. Strážme si tento poklad viery. Odovzdávajme ho ďalej. Novým generáciám. V tom, v čom sme sa narodili, majú sa narodiť i tí, čo prídu po nás. V čom sme rástli a boli vychovávaní, musia byť vychovávaní aj oni. Čo sme dostali, to musíme odovzdať. Ak už nie nijakým iným spôsobom, tak aspoň tým, že budeme túto vieru upevňovať sami v sebe a vo svojich rodinách.

Viera - to je dar. Boží dar. Ale zároveň i zodpovednosť. Za nás, i za budúce generácie. Nemôžeme iba jednoducho povedať, že všetko je v poriadku. Keď sa pozrieme okolo seba, na vieru našu i našich blížnych je čo naprávať. Zodpovednosť za vieru - to nie je jednoduchá záležitosť. Koľko nevery, ľahostajnosti a pohŕdania vierou existuje v dnešnej dobe!

Prosme preto týchto dvoch slovanských zvierozvestcov, spolupatrónov Európy, aby sa vzmáhala viera, ktorú priniesli našim národom. Každý z nás má byť dedičom a pokračovateľom v tejto viere i v práci týchto dvoch Solúnskych mužov. Každý z nás sa môže a má stať novým Cyrilom a novým Metodom pre dnešný svet. Sv. Cyril a Metod - orodujte za nás i za našu vieru.

Stanislav Brtoš