Mariánska pobožnosť v Kestúci

Rímskokatolícky farský úrad a Slovenská samospráva v Kestúci pred tromi rokmi oživili mariánsku pobožnosť a spoločné putovanie v obci. Je potešiteľné, že tretí ročník kestúckej púte spolu s Kestúčanmi slávili aj veriaci zo Santova a Mlynkov.

Cirkevné sviatky sú božím darom. Ich prostredníctvom Boh dáva nazrieť do sveta božích tajomstiev a ich liturgická oslava motivuje veriaceho človeka zamýšľať sa nad nadprirodzenými skutočnosťami. V plnej miere sa to vzťahuje aj na rôzne mariánske sviatky. Úcta cirkvi k Preblahoslavenej Panne Márii patrí k samej podstate kresťanského kultu.

„Pri slávení ročného cyklu Kristových tajomstiev svätá cirkev si uctieva osobitnou láskou Preblahoslavenú Bohorodičku Máriu, ktorá je nerozlučne spojená so spasiteľským dielom svojho syna. V nej cirkev velebí a obdivuje vznešené ovocie vykúpenia. V nej, ako v tom najvernejšom obraze, cirkev s radosťou pozoruje, ako ona naskrze chce byť a úfa byť.“ (Konšt. o posv. liturgii, 102)

Cirkev právom preukazuje osobitný kult Preblahoslavenej Panne, veď už od najstarších čias ju uctieva pod titulom „Bohorodička“ a veriaci sa v modlitbách utiekajú pod jej ochranu vo všetkých potrebách a nebezpečenstvách. Veriaci ľud sa najmä od Efezského koncilu r. 431 s osobitnou úctou vinie k Panne Márii. To, čo sama predpovedala po zvestovaní: “Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia!“ (Lk 1,48), sa čoraz obdivuhodnejšie javí nielen v cirkvi, ktorej matkou je ona, ale aj mimo nej. Prejavom úcty Panny Márie v cirkvi sú aj rôzne mariánske sviatky.

Mesiac máj je osobitne venovaný úcte Panny Márie. Vtedy sa na jej počesť každý deň konajú Loretánske litánie, ktoré sa na mnohých miestach konávajú aj každú sobotu večer počas celého cirkevného roka. Dňa 24. mája oslavujeme aj Sviatok Panny Márie - pomocnice kresťanov.

Rímskokatolícky farský úrad a Slovenská samospráva v Kestúci pred tromi rokmi oživili mariánsku pobožnosť a spoločné putovanie v obci.

„Prišli zme pozdraviť Panénku Máriu, v našom kostolíčku krásnú gombaliju. Prišli zme mi k tebe Mária, Mária, Matka Ježišová, nám bídním mocná lekárkina“ - precítene spievali veriaci túto krásnu ľudovo-náboženskú mariánsku pieseň pri kestúckej farnosti, odkiaľ začali 21. mája putovať. Dôstojný pán František Tarnóczi, miništranti a veriaci sa so zástavami vydali v sprievode k Hlbokej ceste, ku kaplnkám Sedembolestnej Panny Márie a Lourdskej Panny Márie. Cestou sa dvojjazyčne modlili a spievali. Vyvrcholením púte bola pobožnosť pri kaplnke Sedembolestnej Panny Márie, ktorá bola vybudovaná koncom 19. storočia. Dlhé roky od skorej jari do jesene, ale najmä v Máriinom mesiaci máji, sem putovali Kestúčania, ale aj veriaci z okolitých pilíšskych dedín.

Úcta k siedmim bolestiam Panny Márie sa začala v stredoveku a vyústila v sekvencii Bolestná Matka - Stabat Mater, hoci už od najstarších čias si veriaci s úctou spomínali na Bolestnú Pannu pod krížom. Bolestná Matka je titul Panny Márie, ktorý jej prislúcha na tom základe, že pre Ježiša Krista a spolu s ním trpela nesmierne muky ako matka vykupiteľa. Prvý známy liturgický sviatok nariadila synoda v Kolíne nad Rýnom 22. apríla 1423 s titulom: „Spomienka na úzkosti a bolesti Preblahoslavenej Márie“. Pápež Pius X. ustanovil Sviatok Sedembolestnej Panny Márie na 15. septembra.

Po kázni, speve a modlitbe sa veriaci presunuli k jaskyni Lourdskej Panny Márie, kde zaznela pieseň: „Mária, zhledni na nás z neba, kerí pred tvojím obrazom zhromaždili zme sa. Mária, z neba zletla rúža, kerá v kestúckem kostele ukázala seba. Mária len to si žádala, abi tu na tomto míste kaplónečka stála.“

Kaplnka - jaskyňa Lourdskej Panny Márie - bola vybudovaná roku 1948. Často k nej putujú veriaci, veď Panna Mária im vždy preukazovala útechu v utrpeniach a pomoc v nebezpečenstvách. Aj pri tejto kaplnke odznela kázeň, piesne a záverom sa pútnici pod vedením predspeváčky Alžbety Radovičovej pomodlili ruženec.

Tretí ročník kestúckej púte, z ktorej sa stala tradícia, ako aj počet účastníkov potvrdil, že záujem sa z roka na rok zvyšuje. Je potešiteľné, že túto pobožnosť spolu s Kestúčanmi slávili aj veriaci zo Santova a Mlynkov.

Po púti sa konalo agapé u Jozefa Velmovského, kde domáci a organizátori - predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Valéria Gaálová Karová a Ruženka Kainová - ponúkli pútnikov chutnými koláčmi a dobrým kestúckym vínom, ktoré im daroval Július Szivek.

(if)