Mravný dlh Rímu ● Pápeži Slovákov ešte nikdy nezradili

Slováci nemali v dejinách mnoho priateľov. Ak „vo svete veľkých” predsa len nejakých mali, neboli to mocní králi, ale diktátori či predajní spojenci, ktorí nám vnucovali svoje mocenské záujmy. Spojencami boli iba rímski pápeži.

Kto pozná slovenské dejiny, vie, čo pre ne znamenali mená Mikuláš I., Hadrián II., Ján IX., neskôr Lev XIII., Pius X., Benedikt XV., Pius XI., Pius XII., Ján XXIII., Pavol VI. a najnovšie Ján Pavol II.

Pápež Pius X. dal za pravdu Andrejovi Hlinkovi v jeho povestnom spore s biskupom Alexandrom Párvym. V roku 1921 Benedikt XV. vymenoval prvých troch slovenských biskupov Mariána Blahu, Karola Kmeťka a Jána Vojtáššáka.

Pius XI. upravil roku 1928 vzťahy medzi Československom a Svätou stolicou. Pius XII. nadviazal 25. marca 1939 diplomatické vzťahy s prvou Slovenskou republikou. Tento pápež prvý prehovoril po slovensky na vlnách Vatikánskeho rozhlasu. Ján XXIII. posvätil základný kameň Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda, ktorý v Ríme v jubilejnom roku 1963 postavili Slováci žijúci v slobodnom svete. Pavol VI. bulou Qui divino 30. decembra 1977 ustanovil samostatnú slovenskú cirkevnú provinciu, čím Slovensko cirkevnoprávne osamostatnil. Po zániku Česko-Slovenska Svätá stolica bola medzi prvými mocnosťami, ktoré uznali Slovenskú republiku a Ján Pavol II. ju poctil návštevou dva razy, v rokoch 1995 a 2003. Prvý raz bol na Slovensku v roku 1990. Dnešné Slovensko má mnoho podlžností, jednou z nich je mravný dlh kresťanskému Rímu. Jeden dlh však musíme splatiť my Slováci sebe samým - a to zmapovať vzájomné vzťahy medzi Slovenskom a Apoštolskou stolicou, zaznamenať všetko, čo počas stáročí Rím dal Slovákom. Systematicky by sa malo bádať aj v nepreskúmaných fondoch vatikánskeho tajného archívu, Vatikánskej apoštolskej knižnice, v archívoch Rímskej kúrie i rehoľných spoločností a zapĺňať biele miesta našej dávnej i novšej histórie.

Jozef M. Rydlo