Koncert v kaplnke slovenských evanjelikov v Budapešti

Slovenský evanjelický zbor v Budapešti opäť ožíva. Kto chce tento div vidieť, nech príde v nedeľu o 10. hodine do Lutherovho dvora (Rákócziho trieda 57/a). Vďaka agilnému farárovi zboru Atilovi Spišákovi a niekoľkým oduševneným veriacim sa tu stále niečo deje.

V kaplnke zboru sa každú nedeľu konajú služby božie, novozvolení presbyteri sa už činia vo svojej funkcii… Pracuje sa aj pod zemou a na dvore. Pod niekdajšou školskou budovou v jej pivničných priestoroch vytvárajú miestnosť pre klubovú činnosť a kultúrne podujatia a časť dvora zatrávňujú. Práce je tu dosť a preto je nesmierne vzácna každá pomocná ruka. Na území nášho hlavného mesta žije dosť Slovákov, ktorí by mohli prispieť k tomu, aby sa v Lutherovom dvore opäť rozvinul čulý cirkevný a kultúrny život.

Už aj v súčasnosti popri bohoslužbách, konfirmáciách či krstoch tu organizujú aj rôzne kultúrne podujatia, ako zájazd na operu Luther do Bratislavy, výlet loďou a pod. 18. mája to bol koncert v kaplnke zboru. Zvláštny bol tým, že hudba bola kombinovaná s čítaním žalmov a fotomeditáciami. Na bielu stenu kaplnky premietali veľké farebné obrazy.

Na organe hrala Marta Pápayová Pálmaiová, na husliach Katalin Orosháziová a na violončele Erzsébet Tóthová Szeitzová. Úvodom odznel úryvok zo žalmu: „Hospodine, naveky pevne stojí v nebesiach Tvoje slovo. Z rodu na rod je Tvoja pravda; zem upevnil si, takže stojí. Dodneška stoja, ako si usúdil; veď všetko to sú Tvoji sluhovia. Keby Tvoj zákon nebol býval mojou rozkošou, bol by som zahynul vo svojej biede. Ja nikdy nezabudnem Tvoje rozkazy; veď nimi si ma obživil. Tvoj som ja, spas ma, lebo hľadám Tvoje rozkazy“ (zo 119. žalmu). Za premietania obrazov odznela 1. a 2. veta sonáty G. F. Haendela. Potom odzneli úryvky zo 119., 121 a 125. žalmu a výber z diel C. Ph. E. Bacha, J. S. Bacha, G. F. Telemanna, P. Mascagniho a S. Joplina.

Bolo to krásne a upokojujúce. Telo i duša človeka pookriala. Ak ma niečo predsa len znepokojovalo, bola to skutočnosť, že v kaplnke bolo zo 40 sedadiel obsadených iba 13! Nie je ľahké pochopiť, prečo sa najmenej 27 budapeštianskych Slovákov potrestalo tým, že si nechalo ujsť takúto skvelú príležitosť. Keď si uvedomím, že v tomto meste aj podľa štatistiky žije okolo poldruha tisícky Slovákov, ktorých by sme radi videli agilnejších, živších, za našu slovenskú vec oduševnenejších, smutno mi je. Dúfame však, že raz nás potešia a prídu medzi nás. Čakáme ich.

Gregor Papuček