Človek je rád, keď k nemu prídu dobrosrdeční ľudia s úprimným záujmom. Slovenskému evanjelickému cirkevnému zboru a. v. v Budapešti sa to pošťastilo 20. októbra, keď Lutherov dvor navštívil riaditeľ Generálneho biskupského úradu ECAV na Slovensku Dušan Vagaský a tajomníčka pre zahraničie Marcela Kmeťová.

Pán riaditeľ prišiel do Maďarska, aby sa oboznámili s organizačnou štruktúrou Maďarskej evanjelickej cirkvi a aby si so svojimi partnermi vymenil názory v súvislosti so štrukturálnou činnosťou. Hostia najprv navštívili Biskupský úrad Južného evanjelického dištriktu, kde ich prijal biskup Péter Gáncs. Na stretnutí boli prítomní aj pracovníci úradu.

Po obsažnom rozhovore s biskupom D. Vagaský a M. Kmeťová v sprievode vedúcej Zahraničného oddelenia Celoštátnej cirkevnej kancelárie Maďarskej evanjelickej cirkvi Kláry Tarrovej Cselovskej navštívili Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Budapešti, kde ich privítali farárka Hilda Fabuľová Guláčiová, presbyterka Zuzana Hollósyová a dozorca zboru Gregor Papuček.

Vzácnych hostí sme privítali v miestnosti, ktorá by vedela veľa hovoriť o minulosti, o trápeniach, starostiach a radostiach kedysi najpočetnejšej peštianskej evanjelickej obce, zbore slovenských evanjelikov. Miestnosť je dodnes plná starých a múdrych kníh, jej steny zdobia obrazy niekdajších významných osobností peštianskych slovenských evanjelikov. Z tohto hľadiska naši hostia, ktorí prejavili mimoriadny záujem o náš zbor, sa ocitli na tom pravom mieste.

Pani farárka, ktorá je zároveň putujúcou farárkou Celoštátnej slovenskej evanjelickej farárskej služby, dobre pozná situáciu slovenských evanjelikov v Maďarsku, ale aj život v Lutherovom dvore, v kaplnke zariadenej v jednej z mnohých miestností niekdajšej slovenskej evanjelickej školy.

Ako konštatovala, chvála Pánu Bohu ešte sme. Každú nedeľu o desiatej hodine máme slovenské bohoslužby. Kaplnku máme zariadenú časťou nábytku z nášho bývalého kostola. Podarilo sa zachrániť kazateľnicu a krstiteľnicu, časť organu, ktorý je obnovený a náš sarvašský rodák, maliar európskeho mena žijúci vo Švajčiarsku Pavol Korbeľ nám na Turíce 2008 daroval oltárny obraz znázorňujúci nášho Pána Ježiša Krista. Žiaľ, z kedysi najpočetnejšej evanjelickej obce v hlavnom meste je dnes už iba málopočetný zbor. Kaplnku zaplníme len vtedy, keď pozveme veriacich z okolitých slovenských evanjelických dedín. Hoci keby sem chodil len každý päťdesiaty z vyše 2 000 Slovákov žijúcich v Budapešti, bola by kaplnka stále preplnená. Uspokojiť nás nemôže ani skutočnosť, že pomerne malý záujem o veci cirkevné je dnes všeobecný jav. Z. Hollósyová sa obrátila na hostí s prosbou, aby prejavovali o nás väčší záujem, čo nám aj prisľúbili.

Za krátky čas, ktorý nám hostia mohli venovať, keďže popoludní ich čakal ďalší program, sme sa im usilovali načrtnúť, ako to tu v Pešti bolo kedysi, ešte v dobe Jána Kollára (1819-1849), keď sa slovenskí evanjelici rozhodli odísť z Deákovho námestia a vybudovať si svoje samostatné stredisko na pozemku, ktorý dostali pri niekdajšej Kerepešskej ceste (dnes Rákócziho trieda).

Povodili sme ich po okolí, ukázali sme im, čo nám po našich predkoch z bohatstva Lutherovho dvora ešte ostalo. Našu kaplnku, kde si mohli prečítať dobové texty na kazateľnici, aj našu klubovú miestnosť, ktorú sme si upravili zo starej zanedbanej pivnice pod bývalou slovenskou školou. Tu sa nedávno konalo stretnutie maďarských a slovenských biskupov. Bolo to pekné gesto, pekný večer, videli sme v tom akýsi začiatok budovania priateľských vzťahov. Hostí sme informovali o tom, že nám ostali aj tri ďalšie miestnosti, ktoré nám finančne trošku pomôžu, ak ich máme komu prenajať. S pobúrením sme im rozprávali o tom, čo sa stalo s naším kostolom. Je zohyzdený, zanedbaný, ošarpaný a zhanobený... Je to skutočne kostol-martýr, obeť krutej doby. Mlčali sme a hanbili sme sa aj za tých, ktorí to s naším kostolom učinili. Lebo kupčiť s vysväteným kostolom, predávať ho z ruky do ruky, prebudovať ho, zariadiť v ňom sklad a nakoniec Centrum východného bojového umenia, je hlboko pod úroveň kresťanskej Európy. A vidno to zďaleka. Keď sa s nami naši hostia lúčili, vyprevadili sme ich na ulicu, aby sme im ukázali Lutherovu sošku na priečelí budovy. Kontrast medzi soškou Luthera a pod ňou vyloženým, do očí bijúcim nápisom Sporttemplom bol šokujúci! Svetová rarita v Pešti! Aký dojem to na nich urobilo, presne nevieme, len sa domnievame.

Popoludní sa hostia zo Slovenska stretli s riaditeľom Celoštátnej cirkevnej kancelárie Istvánom Kákaym. Navštívili aj Lutherove vydavateľstvo, ktoré vydáva o. i. týždenník Evangélikus Élet (Evanjelický život).

Gregor Papuček