Pomaly, ako ubúdajú dni jeden za druhým, sa blížime k záveru občianskeho roka. A znova budeme konštatovať, že sme o rok starší, čo všetko sme prežili a budeme robiť akúsi rekapituláciu uplynulého roka. Žiaci, študenti a, samozrejme, ich učitelia a profesori to nerobia v decembri, ale na konci školského roka. Ani Cirkev to nerobí podľa svetského kalendára.

Má svoj liturgický kalendár, podľa ktorého sa riadi život Cirkvi a tým aj veriaceho človeka. Koniec liturgického roka pripadá v cirkevnom kalendári na sviatok, či slávnosť Krista Kráľa.

Čo nám môže povedať tento sviatok a jeho názov v dnešnej dobe a pre dnešný svet?

Vieme zo Svätého Písma, čo povedal Kristus Pilátovi, keď sa ho Pilát pýtal, či je židovským kráľom. Vtedy Kristus odpovedal slovami - „moje kráľovstvo nie je z tohto sveta“ (Jn 18,36).

O aké kráľovstvo teda ide? Na jednej strane nie je z tohto sveta, na druhej strane ale čítame znova vo Svätom Písme, že Kristus na začiatku svojho verejného účinkovania a potom veľakrát povedal, že sa priblížilo Božie kráľovstvo, dokonca ide až tak ďaleko, že hovorí, Božie kráľovstvo je medzi vami.

Určite nejde o nejaké pozemské kráľovstvo. Veď mnohé z nich sú už len pozostatkom minulosti. A aj tie, ktoré ešte pretrvali a existujú v dnešnom svete, skôr len symbolizujú pojem kráľovstva názvom, pretože na ich čele stojí ako hlava kráľovstva kráľ, či kráľovná.

Kristus síce povedal pred Pilátom - keď sa ho pýtal, či je kráľom - áno som. Ale hneď ho aj uvádza na pravú mieru. Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Povedané našou ľudskou rečou, jeho kráľovstvo nie je svetské, pozemské, vybudované ľudskými rukami, násilím, vojenským ťažením, mocou silnejšieho. Jeho kráľovstvo je kráľovstvom Božím, ktoré nám priniesol na svet.

V kráľovstve Božom vládnu iné zákony ako v kráľovstve ľudskom. Kráľovstvo Božie je o láske, milosrdenstve, o sklonení sa Boha k človekovi.

Toto nám priniesol Kristus, keď povedal - na začiatku svojho ohlasovania - že sa priblížilo Božie kráľovstvo.

Ak teda hovoríme, že Božie kráľovstvo je o láske, tak predovšetkým o Božej láske. Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal život večný (Porov. 1 Jn 4,9). Aké úžasné slová - Božia láska k nám sa prejavila. Môžeme povedať, že sa zjavila skrz Ježiša Krista. Ježiš je viditeľným stelesnením Božej lásky v toto svete.

Láska to je predovšetkým záležitosť srdca. Aj Božia láska sa ma dotýka predovšetkým cez srdce. A to nemôže ostať zatvrdnuté voči Božiemu dotyku. Ak Kristus hovorí, že Božie kráľovstvo je v nás, tak potom predovšetkým v ľudskom srdci. Ak liturgickou slávnosťou oslavujeme Krista ako Kráľa - tak potom predovšetkým ako Kráľa ľudských sŕdc.

Aký je teda Kristus Kráľom? Určite nie svetským, ktorý je nedobytný, uzatvorený vo svojom kráľovskom paláci. Kristus naopak, ukázal tú najväčšiu lekciu všetkým kráľom sveta, kto je to opravdivý kráľ. Azda najkrajšie to vyjadrujú slová apoštola Pavla v Liste Filipanom - Ježiš Kristus, hoci mal božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého. Vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľudom; a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka. Uponížil sa, stal sa poslušný až na smrť, až na smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno, v nebi, na zemi i v podsvetí a aby každý jazyk vyznával - Ježiš Kristus je Pán, na slávu Boha Otca (Porov. Flp. 2,5-11). Toto je skutočný kráľ ľudského srdca. Ktorý sa stal podobný nám a položil život za každého z nás. Aby sme mohli vstúpiť do Božieho kráľovstva.

A sv. Ján to opisuje takto - nik nemá väčšej lásky ako ten, kto položí život za svojich priateľov (Porov. Jn 15,13). Iste poznáme slová apoštola Pavla. - Keby som hovoril jazykmi ľudskými aj anjelskými a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal (Porov. 1 Kor 13,1). Ak by sme poznali dobre Kristovo evanjelium, čo nie je nič iné ako Kristovo slovo pre človeka, tak by sme iste prišli k záveru, že ono nám nič neprikazuje - okrem lásky.

Ak Kristus povedal svojim učeníkom, že raz príde vo svojej sláve so svojimi anjelmi, aby sme mohli zaujať miesto v kráľovstve, ktoré je pripravené od stvorenia sveta - tak sa bude pýtať predovšetkým na lásku. Čo sme urobili z lásky. Pýta sa na skutky, ktoré my poznáme napr. pod názvom skutky telesného milosrdenstva - či sme hladných nakŕmili, smädným dali piť, nahých zaodeli, pocestných pritúlili, chorých navštívili...

Sv. Terezka z Lisieux hovorí - Milovať. Pre toto je stvorené ľudské srdce.

A toto nám Kristus prišiel pripomenúť. Lásku, ktorou je Boh sám a ktorou má byť naplnené moje ľudské srdce. A On sa nám dáva stále v tejto Láske cez Ježiša Krista.

Ak by sme mohli pridať ešte jeden prívlastok k názvu tohto sviatku, tak by sme mohli povedať - Kristus Kráľ Lásky.

Skutočne, láska bude jediným dokladom, ktorým sa budeme môcť preukázať pri vstupe do Božieho kráľovstva. Môžeme robiť aj veľa skutkov, dobrých skutkov, ale keď ich budeme robiť bez lásky, nebudú mať žiadnu cenu. Hodnota skutku sa meria a váži láskou. Láska bude tým správnym kľúčom, ktorý si budeme môcť otvoriť dvere do Božieho kráľovstva.

Ak teda Láska je sám Boh, aj naša cesta k nemu môže byť len cestou lásky.

Všetci sme sa narodili preto, aby sme milovali. Láska je jediným zmyslom nášho života a naším jediným cieľom.

Ak sme aj padli v živote - a padli sme veľakrát, to si musíme priznať všetci, lebo nikto z nás nie je dokonalý, bez hriechu, takým bol iba Kristus, vtelená Láska, - ale máme láskavé srdce, túžiace po láske a rozdávajúce lásku, tak môžeme dúfať - ako to čítame v Prvom Petrovom liste - láska zakrýva množstvo hriechov.

Veď napokon, čo je viac, môj hriech, alebo Boh, ktorý mi vo svojej láske a v nekonečnom milosrdenstve odpúšťa moje hriechy?

Ak som na začiatku hovoril, že Božie kráľovstvo je o láske, milosrdenstve a sklonení Boha k človekovi, tak tu máme základný návod pre vstup do Božieho kráľovstva. Jedine láska je schopná skloniť sa.

Aj ja, ak sa chcem skloniť pred Bohom, tak iste nie vo svojej pýche, namyslenosti, v svojej hrdosti. Jedine človek so srdcom naplneným a túžiacim po láske je schopný skloniť sa. A keď sa skláňam pred Bohom, to je to najkrajšie gesto môjho ľudského života.

Ak sa skláňam pred Bohom, už som Boží. V náručí milujúceho Otca. Vtedy vyhrávam ten celoživotný boj o spásu mojej duše, o ktorú tak zápasí Boh i diabol.

Tajomstvo svätých spočíva jedine v tom, že milovali. Stať sa svätým nie je až také ťažké, nedostupné. Všetci môžeme byť svätí, ak budeme dostatočne milovať. Boha, svojho blížneho i seba samého. A toto nám povedal už pred dvetisíc rokmi Kristus v dvoch najväčších prikázaniach - v prikázaniach lásky.

Kristus Kráľ - Kráľ Lásky. Dovoľme mu teda, aby sa stal vo svojej láske aj kráľom našich ľudských sŕdc.

Stanislav Brtoš

Zasvätenie ľudského pokolenia Božskému Srdcu

(na slávnosť Krista Kráľa)

Ježišu, Vykupiteľ ľudského pokolenia,

zhliadni na nás, pokorne kľačiacich

pred tvojím oltárom:

Tvoji sme a tvoji chceme zostať.

Aby sme sa mohli s tebou

ešte vrúcnejšie spojiť,

každý z nás sa dnes dobrovoľne

zasväcujeme tvojmu najsvätejšiemu Srdcu.

Mnohí ľudia ťa doteraz nepoznali,

mnohí pohrdli tvojimi prikázaniami

a odmietli ťa.

Zmiluj sa nad nimi, dobrotivý Ježišu,

a všetkých strhni k tvojmu svätému Srdcu.

Pane, buď kráľom nielen svojim verným,

ktorí ťa nikdy neopustili,

ale aj márnotratným synom a dcéram;

daj, aby sa čím skôr vrátili

do otcovského domu

a nezahynuli hladom a biedou.

Pane, buď kráľom i tým,

ktorých od teba odlúčili

mylné názory a rozkolníctvo;

priveď ich naspäť do prístavu pravdy

a k jednote viery,

aby bolo jedno stádo a jeden pastier.

Daruj svojej Cirkvi slobodu a bezpečnosť,

všetkým národom poriadok a pokoj;

nech zo všetkých končín zeme

zaznieva jeden hlas:

Sláva Božskému Srdcu,

ktoré nám prinieslo spásu;

jemu česť a chvála naveky.

Amen.

Stanislav Brtoš