Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Budapešti a Cirkevný zbor ECAV v Ratkovej sú si blízke, pestujú priateľské styky a – aj napriek vyše 200 kilometrovej vzdialenosti – sa navzájom navštevujú.

Spája ich nielen slovenská reč a viera, ale aj významná osobnosť - teológ, senior, biskup, básnik a spisovateľ, rodák z Ratkovej Daniel Bachát - Dumný, ktorý bol v rokoch 1874-1906 farárom početného Slovenského evanjelického cirkevného zboru v Budapešti. Slúžil v slovenskom kostole na Kerepešskej ceste a svojou autoritou, obozretnosťou a múdrym vedením sňal veľa ťarchy z pliec svojho zboru a významne ho posilnil. Za jeho čias boli postavené obytné budovy okolo kostola, vytvoril sa tzv. Lutherov dvor so slovenským chrámom a slovenskou školou, významné cirkevné a vzdelávacie stredisko pre v tom čase početné slovenské obyvateľstvo mesta. Napr. v roku 1896 v tomto evanjelickom zbore pokrstili 257 detí a zbor mal 2831 členov. Kde sú tie krásne časy! – môžeme si dnes povzdychnúť, keď je nás už iba hŕstka.

Cirkevný zbor a obec Ratková na Trojičnú nedeľu, 19. júna t. r., pripravili v miestnom evanjelickom chráme slávnostné služby Božie s literárno-hudobnou kompozíciou Ratkovské duchovné osobnosti. Pri príprave tohto podujatia nezabudli ani na nás, Budapešťanov, a pozvali nás. S radosťou sme sa ráno okolo šiestej schádzali pri Lutherovom dvore. Vodič prišiel načas a my deviati na čele s pani farárkou Hildou Guláčiovou Fabuľovou sme nastúpili do mikrobusu a vydali sa na cestu. Keďže poniektorí sme Ratkovú ešte nevideli, boli sme plní zvedavosti, túžby po niečom zaujímavom. A nesklamali sme sa.

Prechádzali sme cez Salgótarján, Fiľakovo, Rimavskú Sobotu, až sme sa dostali do Hnúšte. Potom sa horská asfaltka začala neuveriteľne kľukatiť a keď sme sa už nazdali, že tu nájdeme nanajvýš ak tak medvede, odrazu sa pred nami zjavila tabuľa: Ratková. Za ňou malebná osada. Vzápätí sme sa ocitli v jej centre, pred evanjelickým kostolom zo 16. storočia. Vedľa neho budova bývalej evanjelickej fary, evanjelická škola z r. 1818, oproti obecný dom, bývalá radnica... Obec sa totiž v minulosti postupne rozvinula na remeselnícke a trhové mesto. V druhej polovici 19. storočia sa stala okresným mestom a bola ním až do r. 1919. Prezrádzajú to aj tieto pozoruhodné budovy.

Privítala nás predsedníčka Občianskeho združenia Naša Ratková pani Eva Petrášová. Keďže do začiatku podujatia sme mali ešte chvíľu času, pozvala nás do historickej školskej budovy. Na poschodí nám ukázala zozbierané predmety a nástroje dávnych čias, po starom zariadené miestnosti... Cieľom ich združenia je totiž aj zachovanie hmotného a nehmotného dedičstva obce. Ratková je vyhlásená za pamiatkovú zónu a niektoré tunajšie objekty sú štátom chránené...

Čas nám uletel, zapísali sme sa do knihy návštev a prešli sme do chrámu. Prekrásny priestranný kostol sa zaplnil miestnymi veriacimi a hosťami. Hlavným kazateľom na službách Božích bol emeritný biskup Ján Midriak, ktorý sa vo svojej kázni zamyslel nad minulosťou a budúcnosťou gemerskej obce Ratková. Liturgovali senior Gemerského seniorátu Jerguš Olejár, konsenior Gemerského seniorátu Dušan Pavel Hrivnák, zborová farárka z Revúcej Danica Hudecová, administrátorka ratkovského cirkevného zboru Adriana Hrivnáková a naša pani farárka Hilda Guláčiová Fabuľová. Po bohoslužbe a kázni pána biskupa Midriaka sa prešlo na literárno-hudobnú zložku programu.

Zaslúžilý umelec a vynikajúci recitátor, v súčasnosti pedagóg Akadémie umení v Banskej Bystrici doc. Juraj Sarvaš prišiel so svojimi študentkami Máriou Olejníkovou a Monikou Smolkovou. Odzneli básne Pavla Országha Hviezdoslava, Martina Rázusa, Milana Rúfusa a ďalších poetov, v duchu spomienok na významné osobnosti Ratkovej: Daniela Bacháta - Miloslava Dumného, od ktorého úmrtia uplynulo 13. apríla 105 rokov, maliara Samuela Belániho a botaničku Izabelu Textorisovú. Hovorené slovo zjemnili prekrásne piesne dvoch študentiek a hudobné kompozície významných majstrov Johanna Sebastiana Bacha, Georga Friedricha Händla, Arthura Rubinsteina a ďalších, ktoré na organe zahral významný slovenský matematik a organista prof. Belo Riečan a na trúbke džezový hudobník Jozef Karvaš, držiteľ certifikátu ABI North Carolina (USA). Bolo to očarujúce.

Po tomto skvelom programe sme všetci vyšli von pred pomník Daniela Bacháta, aby emeritný biskup Ján Midriak spolu so starostom obce Ratková Milanom Faklom odhalili pamätnú tabuľu aj ďalším dvom významným ratkovským rodákom: botaničke Izabele Textorisovej a maliarovi Samuelovi Belánimu. Po slávnostných príhovoroch odznela hymnická pieseň Kto za pravdu horí a položili sme vence k pomníku.

Nádherné podujatie venované významným ratkovským osobnostiam sme zakončili v neďalekom cintoríne, kde sme vzdali hold ďalším ratkovským evanjelickým duchovným: Pavlovi Dobšinskému, Augustínovi Šulekovi a Samuelovi Zacharovi s prísľubom, že na budúci rok v tretiu júnovú nedeľu sa tu opäť stretneme a že si na nich zaspomíname.

Po tom všetkom nás naši hostitelia pozvali na obed, kde sme zistili, že majú aj znamenitých majstrov kuchárskeho umenia. Odvďačili sme sa im niekoľkými číslami Ľudových novín, Budapeštianskeho Slováka a poslednými zbierkami slovenských básní spod Budínskeho hradu. Pozvali sme ich aj do Lutherovho dvora, kde na budúci rok na jeseň chceme odhaliť pamätnú tabuľu niekdajšiemu duchovnému Slovenského cirkevného zboru ECAV v Budapešti, rodákovi z Ratkovej Danielovi Bachátovi. Vrátili sme sa domov s krásnymi zážitkami.

Gregor Papuček