Vyše 12 rokov v Kostole sv. Jozefa v VIII. obvode Budapešti každú prvú nedeľu v mesiaci usporadúvajú slovenské sväté omše. Februárová bola mimoriadna preto, lebo bola v poradí 150. a dokonca sa na nej tak isto ako pred vyše 12 rokmi sa na nej zúčastnili veriaci zo Santova.

Iniciátorom usporadúvania slovenských svätých omší v VIII. obvode hlavného mesta bol predseda tamojšieho slovenského voleného zboru Kazimír Kápolnai, ktorý ich začal organizovať spolu s predsedníčkou Kresťanského spolku Slovákov v Maďarsku Ildikou Klauszovou Fúzikovou. Viedla ich snaha, aby sa slovenská minulosť transparentne prejavovala v súčasnom živote mestskej časti, veď Jozefov bol v 19. storočí kultúrnym a duchovným centrom Slovákov. V septembri 1999 po tom, ako ich snahu podporil dekan Jozefovskej farnosti Ferenc Bajzáth, sa mohla v kostole na Námestí M. Horvátha uskutočniť prvá slovenská omša v novodobých dejinách budapeštianskych Slovákov. Niekoľko rokov K. Kápolnai organizoval obrady spolu s I. Klauszovou Fúzikovou, ale posledných približne šesť rokov to robí sám. „Nevynechali sme ani jednu prvú nedeľu v mesiaci, aj keď sme neraz narazili na ťažkosti. Spočiatku sa zapájalo do našej iniciatívy oveľa viac osád ako v súčasnosti. Najväčší problém vidím v tom, že ľudia sa neradi pohnú z domu. Stane sa, že k nám prídu z jednej osady aj viackrát, ale vyskytol sa aj taký prípad, že snaha zo strany osady bola, ale nenašiel sa sponzor, ktorý by financoval cestovné výdavky veriacich,“ povedal K. Kápolnai. Takými sponzormi sú väčšinou slovenské samosprávy jednotlivých obvodov hlavného mesta. Okrem veriacich z vidieka na slovenské sväté omše pravidelne chodievajú Slováci z hlavného mesta, ktorí sa tešia tejto možnosti. Náklady spojené s agapé hradí väčšinou slovenský zbor VIII. obvodu.

Prvým duchovným, ktorý slúžil slovenské sväté omše, bol Cyril Kováčik, ktorého vystriedal Ladislav Kiss-Malý, po ňom prišiel Atila Kónya a neskoršie vyše roka slúžil slovenské omše v Budapešti Stanislav Brtoš. Po jeho odchode sa podarilo znovu nadviazať kontakty s A. Kónyom, ktorý slúžil aj jubilejnú 150. omšu.

Predseda slovenského zboru v Jozefove má slovenské korene, jeho matka pochádza z Oravy, z plátenkárskej rodiny. Matkin otec sa presťahoval do Boršodskej župy, kde sa narodil aj K. Kápolnai, ktorý od svojich rodičov počul iba slovenské slovo. V roku 1959 sa dostal do Budapešti a keďže ho nezobrali na univerzitu, vyštudoval jemnú mechaniku. Čoskoro zistil, že to nie je jeho svet a tak sa zamestnal v oblasti cestovného ruchu, kde pracoval vyše 40 rokov. Ako nám prezradil, pracoval v kancelárii a sprevádzal aj skupiny turistov – hlavne po pamätihodnostiach Maďarska, ale chodieval aj do zahraničia, zväčša do socialistických štátov. Hovorí nemecky, ale odkedy sa aktivizuje v národnostnej samosprávnej sfére, dostávajú sa na povrch aj slovenské slová z detstva. Ako tvrdí, srdce má slovenské.

Dekan farnosti Ferenc Bajzáth nám prezradil, že Jozefov bol vždy multinárodnostnou osadou: svorne tu žili vedľa seba tri národnosti. Slováci, Nemci a Maďari ovládali všetky tri jazyky. V 19. storočí 40 percent obyvateľstva tvorili Nemci a po 30 Slováci a Maďari. „Dodnes je jeden nápis v sakristii, ktorý pripomína kostolníkovi, kedy sú slovenské sviatosti. Slováci boli veľmi pobožní a zanietení veriaci,“ povedal dekan farnosti. Od neho sme sa dozvedeli, že v kostole sv. Jozefa každú nedeľu bola slovenská omša a po nej kázeň, posledná v roku 1946. Prvá kázeň v maďarčine bola v roku 1930. „Žiaľ, Nemci nie sú natoľko súdržní ako Slováci. Hoci som vyhľadal nemecké komunity na okolí Budapešti a ponúkol som im možnosť usporiadať nemeckú svätú omšu, nevyužili ju,“ povedal F. Bajzáth, ktorý sa zúčastnil na každej omši a na agapé privítal slovenských veriacich. Pomocný personál v kostole a na fare tvorili dlho veriaci slovenského pôvodu.

Kantorkou jubilejnej sv. omše bola Katarína Süvegesová zo Santova, ktorá nedávno zo zdravotných dôvodov odovzdala službu kantorovi z Čemeru Michalovi Tóthovi. Krásny spev členov santovského pávieho krúžku zdôraznil slávnostný ráz obradu, ktorý prítomní veriaci hlboko prežívali, pôsobil na nich ako pohladenie duše.

A. Kónya v homílii hovoril o tom, že keď cítime bolesť a trpkosť, hľadáme a nájdeme cestu k Bohu. Omša sa skončila svätoblažejským požehnaním hrdla, ktoré sa spája so sviatkom svätého Blažeja, biskupa a mučeníka, ktorý je uctievaný ako ochranca pred chorobami hrdla. Požehnanie súvisí s prípadom chlapca, ktorému hrozilo zadusenie po tom, čo sa mu v hrdle zachytila kosť. Matka priviedla dieťa k biskupovi, ktorý mu pomohol. Historicky podložených správ o živote sv. Blažeja je málo. Takmer isté je, že bol biskupom v Sebaste v Arménsku, kde zomrel ako mučeník asi roku 316. V starých životopisoch, kde sa fakty prelínajú s legendou, sa uvádza, že bol pôvodne lekárom, čo korešponduje s informáciami, že chorých uzdravoval aj vo väzení, kam sa dostal počas prenasledovania kresťanov za cisára Licínia. Napokon ho po predchádzajúcom mučení sťali.

Po slávnostnej sv. omši sa na farnosti konalo agapé, ktoré pripravila Slovenská samospráva VIII. obvodu Budapešti za podpory Slovenskej samosprávy III. obvodu a na ktoré priniesli pohostenie santovské gazdinky a gazdovia. Na agapé zavítal aj F. Bajzáth, ktorý podotkol, že so Santovčanmi sa často stretáva. Zároveň pozval prítomných na slávnostnú svätú omšu do kaplnky na Pilíši, ktorú bude slúžiť 24. marca o 10.30 hod.

Po pozdravných slovách K. Kápolnaiho, ktorý sa poďakoval každému za dary, ktoré priniesli do Budapešti. Zvlášť vyzdvihol dar Slovenskej samosprávy v Santove, ktorá dala pripraviť k jubilejnej svätej omši veľkú čokoládovú tortu s nápisom 150. slovenská omša. Agapé sa nieslo v príjemnej nálade a v priateľskom ovzduší. Prítomní pozdravili aj K. Kápolnaiho, ktorý nedávno oslávil okrúhle životné jubileum, 70 rokov, ku ktorému mu aj my gratulujeme.

Eva Patayová Fábiánová