V srdci Budapešti, v evanjelickom kostole na Üllőjskej ceste, sa 6. marca uskutočnilo stretnutie v rámci Svetového dňa modlitieb žien pod názvom Pramene v púšti. Na večer modlitieb prišli predstaviteľky evanjelických, baptistických, reformovaných a rímskokatolíckych zborov z hlavného mesta, Slovo Božie kázala farárka slovenského evanjelického cirkevného zboru v Budapešti Hilda Gulácsiová Fabuľová.

Prítomné ženy privítala evanjelická farárka Beáta Gombkötőová, ktorá vyslovila radosť z toho, že na večer, ktorý usporiadali v rámci celosvetového ekumenického hnutia, prišlo tak veľa žien. Ako uviedla, tohtoročný Svetový deň modlitieb pripravili kresťanské ženy z Egypta na prvý marcový piatok. Tento deň má viac ako storočnú tradíciu - začal sa sláviť v roku 1884 v USA. Jeho cieľom je združovať ženy rôznych rás, kultúr a tradícií, rozširovať ich povedomie o iných krajinách a kultúrach, pochopiť ich problémy a spoločne sa modliť za ženy, tohto roku zvlášť za egyptské ženy.

Biblický Egypt často spájame s faraónmi, pričom neraz zabúdame na príbeh, keď faraónova dcéra zachránila malého Mojžiša pred utopením. V Biblii je veľa príkladov, keď sa Egypt stal útočiskom, veď aj Pán Ježiš a Svätá rodina tam našli bezpečný úkryt pred krutým Herodesom. V Egypte sa v prvých storočiach konali významné kresťanské koncily a cirkev je tam aj v súčasnosti silná. O histórii a súčasnosti koptskej cirkvi hovorila Ágnes Quirinová z rímskokatolíckeho zboru na Námesti M. Horvátha.

Po modlitbe vyznania, ktorú slúžila duchovná reformovanej cirkevnej obce na ulici Salétrom Lilla Szélová Seborová, predstaviteľky reformovanej cirkevnej obce na ulici Kőris prečítali rozprávania egyptských žien - ženy z malej egyptskej dediny a modernej ženy z mesta.

V mene baptistického cirkevného zboru Anikó Újváriová prečítala biblický príbeh o Ježišovi a samaritánke (Evanjelium podľa Jána 4, 3 - 42), ktorej Ježiš povedal, že ak sa napije z vody, ktorú jej dá on, nikdy viac nevysmädne. Stane sa prameňom vody prúdiacej do večného života.

Témou živej vody sa podrobne zaoberala vo svojej kázni slovenská evanjelická farárka Hilda Guláčiová Fabuľová. Hovorila o tom, že tečúce vody Nílu symbolizujú živú vodu, ktorú Pán Ježiš ponúka nielen žene samaritánke, ale aj nám všetkým. Dnes sa mnohí ľudia vzďaľujú od Boha, hoci sú smädní, bažia po vode, kopú si nové studne. Boh je aj dnes pripravený urobiť pre nás nové zázraky, je riešením pre náš svet. Počas pôstu si pripomíname jeho utrpenie, keď mu z boku tiekla krv a voda. Priniesol pre nás obeť, aby nás aj dnes mohol volať k prameňu živej vody. Vody, ktorá je nevyhnutnou podmienkou života, vody, ktorá prúdi do večného života. Platí to aj dnes, keď je veľmi aktuálna potreba zmeniť vyprahnutú púšť skľučujúcej samoty, skazy a beznádeje dnešného sveta na potoky Božej lásky - potoky živej vody.

Po kázni nasledovali osobné modlitby a záverečný Otčenáš. Večer modlitieb spestrili cirkevné piesne, ktoré spoločne spievali prítomné ženy.

VZS