Dejiskom tohtoročného biblického tábora Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku boli už tradične príjemné priestory Agapé evanjelickej cirkvi v Svätom Jure, v blízkosti Bratislavy.

O tom, čo všetko sa deti naučili, resp. ako oddychovali, nás informoval vedúci tábora, evanjelický farár zo Slovenského Komlóša Attila Spišák:

- Náš tábor mal ekumenický charakter, účastníkmi boli naše deti zo zadunajských katolíckych slovenských obcí, z Kestúca a Tardošu, kým dolnozemských evanjelických Slovákov zastupovali deti z Békešskej Čaby, Čabasabady, Kondorošu a Slovenského Komlóša. Oslovili sme predovšetkým piatakov a šiestakov, rátame s tým, že oni by mohli prísť do tábora aj o rok, takže s nimi by sme v podstate pokračovali v práci. Detí bolo osemnásť, veľmi dobre sa pracovalo s takýmto počtom účastníkov, boli sme mobilní, popri zamestnaniach sme mali možnosť navštíviť aj rôzne miesta na okolí. Tábor bol v podstate sebapoznávacím pobytom s názvom „Akým som, Bože?“.

Sústredili sme sa na to, aby sa deti spoznali z fyzického i z duševného hľadiska. Mali sme zamestnanie na tému zmyslových orgánov a častí tela, ako aj rôzne hry na rozvoj pohybových schopností. Čo sa týka duchovnej stránky, v dramatických scénkach sme spracovali rôzne životné situácie, takto sme sa venovali medziľudským vzťahom. Pochopiteľne, každý deň sme sa venovali Biblii a mali sme aj jazykové cvičenia hravou formou. Vďaka všestrannej pomoci teológa Matúša Hermana sme sa naučili minimálne 5-6 slovenských náboženských piesní. S Matúšom má náš komlóšsky zbor veľmi dobré kontakty, deti aj tentoraz odchádzali domov s novými vedomosťami.

Ako ďalej uviedol, ďalšími pomocníkmi boli komlóšska farárka Anikó Unyiová, bratislavská farárka Erika Hlačoková, predstaviteľky Evanjelickej diakónie Jana Gasperová a Szilvia Buzalová. Medzi pomocníkmi tábora bola aj Libuša Radková z Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, s ktorou komlóšsky zbor spolupracuje v oblasti svojej diakonickej práce.

- Vďaka našim pomocníkom za päť dní sme stihli pozrieť rôzne pamätihodnosti v bližšom i širšom okolí, a mohli sme sa venovať aj turistike. Vyliezli sme napríklad k ruinám hradu Biely kameň pri Svätom Jure, navštívili sme hrad Červený kameň, ako aj kaštieľ v Smoleniciach. Dvakrát sme boli aj v hlavnom meste Slovenskej republiky, a v jedinej sprístupnenej jaskyni na západnom Slovensku, v Drinách, nás potešilo aj množstvo netopierov... – dodal A. Spišák.

(csl)

Foto: ASZ