Hovoriť alebo písať o minulosti Slovákmi roku 1718 založenej Békešskej Čaby, sa nedá bez spomenutia tunajších evanjelických farárov, Jána Haana a z jeho siedmich detí najmä syna Ľudovíta Augusta Jaroslava Haana.

Obaja mali novohradsko-hontianske korene. V období po Lutherovej reformácie prišlo z Nemecka na Slovensko pomerne veľa evanjelických kazateľov. Niekoľkí z nich našli svoje pôsobenie aj v novovznikajúcich evanjelických cirkevných zboroch v Novohrade a v Honte. Z viacerých prameňov sa dozvedáme, že jedným z nich bol aj predok Haanovcov, na začiatku s menom Sebestián Hahn, ktorého pokračovatelia poslovenčeného rodu už s priezviskom Haan (Kohút) boli niekoľko generácií za sebou v Novohrade evanjelickými farármi a učiteľmi. Nie je preto náhoda, že prvými najpočetnejšími slovenskými prisťahovalcami do novozaloženej dolnozemskej Békešskej Čaby boli práve Novohradčania.

Popularizátor prírodných vied

Doteraz poznáme, že priamym predkom čabianskych Haanovcov bol evanjelický učiteľ Ján Hahn, ktorý sa narodil v Krupine, skadiaľ prišiel do Ábelovej. Jeho manželka bola Mária Bohnová. Jeho syn už s priezviskom Ján Haan sa narodil 3. 2. 1779 v Ábelovej, kde jeho otec až do konca života bol evanjelickým „rechtorom“, a v dedinskej škole vyučoval aj svojho syna. Ján Haan stredné školy navštevoval v Lučenci, Krupine, Štítniku a v Rožňave. Filozofiu a teológiu študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave a v roku 1805 vo Wittenbergu. Hneď po skončení štúdia bol podľa vtedajších zvyklostí najprv vychovávateľom v šľachtickej rodine J. Szakála pri Pešti. V tom čase sa oženil a za manželku si zobral rodáčku Juditu Máriu Petianovú, pochádzajúcu z významného novohradského slovenského rodu Petianovcov, z ktorého vyšlo niekoľko generácií národne uvedomelých Slovákov.

V časoch sťahovania Slovákov na Dolnú zem ich značná časť odchádzala práve z Novohradu a to nielen do vzdialenejších krajov Uhorska, ale mnohí sa na tejto chlebovej ceste usadili a založili obce v najjužnejšej časti Novohradskej stolice. Jednou z takýchto osád bol aj Šámšonház (Sámsonháza), do ktorej sa na začiatku 18. storočia presťahovalo aj niekoľko rodín z Ábelovej. Pravdepodobne aj z toho dôvodu si Jána Haana Šamšonházania vybrali roku 1809 za svojho evanjelického farára. Krátky čas bol aj vojenským farárom pri zemianskej domobrane. V tomto čase písal oslavné básne, ale keď v roku 1818 prešiel za farára po Michalovi Bosovi do Békešskej Čaby, na Dolnej zemi popularizoval už prírodné vedy a nové metódy v poľnohospodárskej výrobe. Väčšina diel mu vyšla v latinčine. Po slovensky vydal roku 1845 v Sarvaši knižku O užitočnom sadení dohána, rozmlouvaní ... pre ľud čabjanský. Ján Haan povzbudzoval roľníkov aj k výsadbe stromov moruše a tak chcel rozšíriť chov priadky morušovej, a tiež aj lucerny a tabaku. V roku 1848 mu v latinčine vyšla knižka venovaná svojmu rodákovi z Ábelovej, evanjelickému farárovi, ornitológovi svetového mena Jánovi Šalamúnovi Petianovi. Ján Haan pôsobil v Békešskej Čabe 37 rokov a tam aj 12. septembra 1855 umrel.

Ján Jančovic

Foto: internet, autor