Pomníky na dolnozemských cintorínoch pripomínajú predkov Slovákov

Sviatok Pamiatky zosnulých bol vhodnou príležitosťou aj na to, aby sme počas návštevy Slovákmi osídlených dolnozemských obcí si všimli aj veľké množstvo pomníkov so slovenskými priezviskami. Terajšie dvanásťtisícové mesto Albertirša, ležiace na juhovýchode Peštianskej župy, vzniklo roku 1950 spojením dvoch dovtedy samostatných obcí Alberti a Irša. Obidve osady už na samom začiatku 18. storočia po vytlačení Osmanov z Uhorska a satmárskom mieri, osídlili Slováci evanjelického vyznania. Prevažná časť z nich pochádza z južnej časti stredného Slovenska. V terajšom urbanisticky spojenom meste, už len domáci vedia, ktorá ulica rozdeľuje bývalé samostatné obce, ale aj napriek tomu si tunajší evanjelici v obidvoch častiach zachovali samostatné cirkevné zbory a cintoríny. V roku 2013 oslavovali v Irši trojsté výročie svojho založenia a dva roky pred nimi v Alberti. Medzi prvými slovenskými poddanskými priezviskami v Irši pred rokom 1720 boli Melicher, Makan, Oravec, Paulík, Remenček, Slivka, Turčan. Z týchto už v prvých rokoch viacerí odišli južným smerom na Dolnú zem.

Na najnovších pomníkoch na iršanskom evanjelickom cintoríne, prevládajú doteraz priezviská Čelovský, Dobrovolný, Kalina, Kamenár, Koška, Koštialik, Lešťák, Lipták, Móťovský, Petro, Piecka, Slovák, Sokola, Srnka, Turček, Vrabec, Zátrok... Je tu aj pomník slovenského spisovateľa Pavla Michalka, ktorý tu pôsobil ako evanjelický farár a o ktorom sme už písali. Svoje kosti tu zložil aj Michal Martíni, ktorý sa narodil roku 1769 v hontianskom Dačovom Lome, okres Veľký Krtíš, kde jeho otec Štefan bol od roku 1767 až do smrti 1782 učiteľom. Michal študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, teológiu v Šoprone, Halle a v Jene. Pôsobil ako evanjelický farár v Slovákmi osídlených obciach a mestách v terajšom Maďarsku a pričinil sa o zachovanie ich identity: 1810 Jača, 1810 – 1818 Maglód , 1818 – 1837 Malý Kereš, 1837 – 1840 Cinkota, 1840 – 1853 Irša. V čase národnostného zápasu v Uhorsku, keď sa začalo šíriť zavádzanie maďarčiny v evanjelickej cirkvi, boli to práve v Peštianskom senioráte iršanský farár Michal Martíni a rákoškerestúrsky farár Ján Melcer, ktorí podľa dokumentu Prestolný prosbopis z roku 1842 na panovníka, od autora Daniela Rapanta, sa húževnato odmietali podrobiť maďarizačnému uzneseniu seniorálneho konventu.

Je významné aj to, že počas pôsob enia v Malom Kereši, Michal Martíni krstil básnika Alexandra Petroviča - Petőfiho, ktorý mal slovenských rodičov, otca Štefana Petroviča a matku Máriu Hrúzovú. Ján Kollár, slovenský farár v Pešti zase A. Petroviča - Petőfiho konfirmoval. Dačolomiansky rodák Michal Martíni zomrel v decembri roku 1853 v Irši, kde je aj pochovaný. V roku 2014 mu v Irši slávnostne odhalili pomník. Jeho syn Bedrich sa ako plukovník zúčastnil v revolúcii v rokoch 1848-1849, v mestskom dome v Albertirši je uvedený na pamätnej tabuli.

Ján Jančovic

Foto: autor