Dvojsté výročie narodenia prvého autora dejín Poľného Berinčoka

Na Slovákmi osídlenej Dolnej zemi sa narodilo a pôsobilo množstvo významných slovenských osobností, ktoré sú širokej dolnozemskej verejnosti dobre známe. Keďže Karol Jesenský, dolnozemský náboženský spisovateľ, evanjelický farár a prvý autor dejín Poľného Berinčoka (Mezőberény), je menej známy, pri príležitosti nedožitého dvojstého výročia jeho narodenia pripravil som jeho biografický profil. Narodil sa 10. októbra 1815 v Slovákmi osídlenej Laliti (Báčka), kde jeho otec Samuel, ktorý sa narodil roku 1775 v turčianskom Malom Jaseni (teraz Turčianske Jaseno), bol od roku 1800 evanjelickým farárom. Karol Jesenský domácu elementárnu školu absolvoval pri otcovi a po nej nastúpil do trojročnej seniorátnej latinskej školy v Novom Vrbase v Báčke. Pre chorobu (zimnicu) jeden rok návštevu školy vynechal, potom však absolvoval štvorročné štúdium na vyššej seniorátnej škole v Poľnom Berinčoku. V ostatnom roku štúdia mu zomrel otec, ale aj napriek tomu matka trvala na jeho ďalšom vzdelávaní. Ďalšie štyri roky štúdia absolvoval na lýceu v Banskej Štiavnici a trojročné teologické štúdium dokončil v Bratislave. Ako kandidát bohoslovia odišiel v rokoch 1838 – 1839 na akadémiu do Jeny. Po návrate z Nemecka nastúpil za kaplána do Asódu a následne 25. novembra 1839 bol v Banskej Štiavnici superintendentom Jánom Seberínim vysvätený za farára. Koncom augusta 1840 si ho slovenská evanjelická berínska cirkev pozvala za pomocníka k farárovi Jurajovi Kucianovi, po ktorého smrti si ho v tom istom roku zvolila za svojho riadneho farára.

Po svojom nástupe Karol Jesenský zrušil niektoré v cirkvi nežiaduce zvyky, zaviedol katechizáciu mládencov a roku 1845 zaviedol nový kľúč na platenie cirkevnej dane podľa majetnosti. Pamätal aj na najchudobnejších a preto roku 1847 pri 50. výročí posvätenia chrámu navrhol založiť kapitál pre domácich žobrákov. Keďže pod jeho vedením a dohľadom bola aj cirkevná škola a on zdôrazňoval jej veľkú dôležitosť, roku 1855 zriadil miesto tretieho učiteľa. Slovenskými evanjelickými učiteľmi boli Ján Slujka, Pavol Kemény a Gustáv Brózik. Počas jeho účinkovania došlo k modernizácii cirkevných objektov a ich zariadení. Medzi nimi bolo aj zabezpečenie nového organa, ktorého stavbu objednali v rokoch 1854 – 1856 u vtedy na Dolnej zemi najznámejšieho slovenského výrobcu organov Martina Šaška z Brezovej pod Bradlom, ktorý mal dielňu aj v Békešskej Čabe. Z rozpočtu 6400 zlatých r. č. sa ešte pred jeho dokončením od cirkevníkov vyzbieralo 4684 zlatých. O K. Jesenskom sa píše ako a vysoko učenom a horlivom kazateľovi, ktorý vo vysokom veku s veľkým nadšením, zvučným hlasom s príjemným tónom prednášal svoje kázne, ktoré cirkevníci pozorne a radi počúvali. V roku 1890 si berínska cirkev spolu s ním slávnostne pripomenula jeho päťdesiatročné kňazské jubileum, počas ktorého bol vyznamenaný záslužným zlatým krížom. Od roku 1874 bol pri ňom farárom jeho syn Karol, ktorý sa narodil v Poľnom Berinčoku roku 1852. Karol Jesenský st. je autorom viacerých cirkevných diel napísaných a vydaných v slovenčine (bibličtine) a maďarčine. V slovenčine je to Osada Mező-Berény a gegi cjrkew ew. augsp. vyzn. slovenská, Arad 1861 a Kázeň při pohřebu Wzn. Dv. ctihodného a wys. učeného muže nekdy Pana Jana Haana... dne 14. září r. p. , Sarvaš 1855. Dolnozemský náboženský spisovateľ Karol Jesenský zomrel 5. septembra 1898 v Poľnom Berinčoku. O jeho veľkých zásluhách na budovaní cirkevného zboru a rozvíjaní duchovného života cirkevníkov a ostatných obyvateľov obce najlepšie svedčí skutočnosť, že mu vďační obyvatelia odhalili v areáli kostola bustu.

Popri biografických a historických údajoch o rodine bohatú dokumentáciu, písanú v cirkevných protokoloch, hospodárskych a účtovných denníkoch cirkevného zboru, zaznamenávanú prevažne Karolom Jesenským, nedávno spracoval László Ferenc Novák vo vojom diele A „Mező Berényi Evang. tótajkú Egyházban létező” id. Kisjeszeni Jeszenszky Károly lelkipásztor számadáskönyve (1848–1890), Békešská Čaba 2011. Táto publikácia poskytuje veľa údajov, nielen o čiastkových dejinách slovenského evanjelického cirkevného zboru v Poľnom Berinčoku, ale podáva svedectvo aj o menách Berínčanov, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na činnosti a hospodárení cirkvi.

Ján Jančovic

Foto: autor