Z básní Katky Kalichovej

„Vytrhni ma z kontextu reality všedných dní...“

 

Katka Kalichová

TY

Vytrhni ma z kontextu

reality všedných dní

Vylúpni ma z kontextu

a ľúb ma takú aká som.

 

Áno Ty!

 

Vytrhni ma z kontextu,

no nevrhni ma do hriechu.

Vyžeň ma z priemeru,

ostaň mi však na blízku.

 

Vytrhni ma z kontextu

ale ľúb ma potichu.

 

Áno Mňa!

Lúka plná medu

Osie hniezdo v hlave mám

Stále bzučia tu i tam.

Prečo v hlave bzučia osy?

Ja by radšej medonosy.

 

Chcela by som toľko medu

koľko môže vypiť náruč Tvojho smädu,

Toľko lásky z plástov

koľko lesných bozkokláskov.

 

Toľko žltej krásy

a to všetko pre mňa?

Milovanie v peli

Presne to som chcela.

Šaty

Ušil si mi šaty z modrej oblohy

Do vlasov vložil veniec uvitý zo zlatej podkovy

Obul si mi dve krásne hviezdy číslo tridsaťosem celé päť

a zašepkal dôveruj mi a poď - niet už cesty späť!

V náručí

Obkľúčená v zlatom náručí

Mám pocit, že trónim už mnoho storočí.

Skľúčená Tvojím náručím

Snáď sa láskou umučím.

 

Byť v Tvojom náručí je ako vládnuť v deviatom storočí.

Zaklonim hlavu a miesto kráľovského podhlavníka

pritlačí sa Tvoje strnisko bojovníka.

 

Spomínam na detské ihrisko

a či na dejinné smetisko?

Ty a Ja, stavali sme hrad.

Rastic a Svätopluk chceli nám ho vziať.

Netopiere

So západom slnka často predstava sa mi spája,

že sprievod netopierych princov ticho vchádza.

Z asfaltu sa koče dvíhajú

všetci svorne mi už na krk dýchajú.

 

Netopiere sa ľahko vznášajú

zlomyseľne uškami strihajú

radarmi ma lokalizujú

blanovité krídla ma takmer už už majú.

 

Bojím sa ja netopierov.

Čo keď sa mi vpletú do vrkočov?

 

Zrazu spoza stromu vyskočíš

Schmatneš ma

a okolo prsta si ma obtočíš.

 

Všetko sa mi s Tebou točí

Zemská guľa vôkol očí.

Sľubuješ mi pevný bod,

akoby mi prišiel vhod!

Priateľ Novoplatón

Priateľa mám od pradávna...

Novoplatonizujúce predstavy ho vábia.

 

Na Plutóne sedí

Na Pluto hľadí.

 

Z protónov si život snová

Bez okolkov lásku mi vyzná.

 

Zvláštny je to priateľ.

Keď mu kávu varím

protóny v nej hľadá.

 

S Platónom sa háda

S protónmi sa hráva.

Stále čosi hľadá.

 

Pýtam sa ho: “Priateľu,

prečo ťa tie sny neminú?”

Hrdzavo usmeje sa len

a protónový prst nastokne mi na prsteň.

Malý princ z Veľkej planéty

Môj malý princ z Veľkej planéty

keď spáva tak oblakom prikrytý,

keď sa tmy obáva tak okolo svojej bodľavej ruže privitý.

 

Čo spravilo princa kráľom?

 

Malá ruža

pichliač v tŕní

a či vulkán vypitý?

 

Veľa lásky

vlhkosť krásky

a či trpkosť napätí?

 

Koľko nevier ruže belasej

trápilo princa v duši zelenej.

Koľko nocí bezhviezdnych

pretrpel princ sám pri tróne?

 

Následník na tróne a či prísedník pri tróne

sluha a či pľuha

šašo alebo macho?

 

To všetko z malého urobilo veľkého.

Smútok a láska

Nadšenie i krutosť

to všetko sadlo do dna duše zeleného.

 

Šedivé kučery v čiernych odleskoch

Hnedé oči v žltých lasekoch.

To veľké srdce v malej hrudi

stále tam bije pre mňa.

Veterník

Pán vetrov z vetra zosadá,

ako vietor s halúzkou si so mnou pohráva,

 

Čo už! Veterník môj sám zvetráva

Veterán, samotár, bezo mňa sa svetom preháňa.

 

Veterník, sadni na vietor južný!

a prifúkni k sladko-trucovitej Večernici.

 

Neopatrný Veterník,

veď si stratil klobúk čokoládový.

Zo severu urazene vietor karamelový zafúkal

Veterník ho schmatol v letku

a nový klobúk z karamelu

nasadil si na šľahačkovú lebku.

 

Na stanici kde prepriahajú kone veterné,

v ústreti mu prifúknem.

Z karamelového koňa Veterník zosadne

šľahačkovo sa usmeje a riekne:

Ó, milá Večernia, ako Vám ten ranný klobúčik pristane.

Tanec

Vietor ma vyzval do tanca.

Tancovať s vetrom?

Veď to sa nedá!

Aj tak to chcem skúsiť

a tancovať s ním o preteky.

Hľadá seberovnú

Malý princ hľadať si ženu sa rozhodol,

Pár hašlerkových očí do sveta sa vybral.

Rozhliada sa tu i tam

Týždne pod Vezuvom hľadá,

no nič len tichá vrava

ozýva sa spod vulkána.

 

Sklamaný na vláčik nasadá

tentoraz pod Kolosseom hľadá,

dňom i nocou vláči

hašlerkové oči

tu i tam.

 

To čo nájde je len oznam

Hľadajú sa odvážni rytieri

ochotní zúčastniť sa krížovej výpravy.

 

Udatný hašlerkový rytier

vybojoval medzi rytiermi Apenín i Álp

lukratívne miesto v smutnom Turku.

 

Sedem celých dní na kryhe si hovie

sneh na neho padá

no tá jeho milá stále neprichádza.

 

Keď sa vyčerpal

a celú 30 dňovú dovolenku

minul na záhadnú Sabínku,

Jupiter sa zľutoval

a ešte jednu šancu mu dal.

 

Amora si zavolal a požiadal,

aby nášho kráľoviča

v ostro-jasnom šípe vrhom

a presným ťahom

šípom amorským

Srdcom k Srdcu Európy

prikoval.

Chlad

Prebudím sa na chlad.

Hroznú zimu cítim keď ťa niet.

Cítim strach

Vidím chlad.

Bez Teba sa zobudiť je ako v prievane stáť.

 

Prečo ma chladom trestáš?

Prečo Tvoj trest tak chladí?

Zvláštne, no chladný trest tak vyzývavo hladí.

Hlad, chlad a to všetko za pohľad,

hladenie, láskanie ako objavený poklad.

 

Bez Teba vôkol mňa len prach a mach.

Miluješ hnevom a trestáš ma láskou,

tá láska ma hnevá,

ten hnev ma láka.

No nakoniec aj tak som sama.

 

V Tvojich strunách schovať sa chcem

V Tvojich prstoch zvučať túžim.

Schovaj ma do dlane,

Zatni pesť a nedovoľ mne ani akordu

vypadnuť a stratiť sa z Tvojho akčného dosahu.

 

V Tvojich prstoch belasých

V Tvojich očiach blčiacich

V Tvojich dlaniach zelených

V Tvojich strunách červených

 

nechcem už chlad

túžim počuť zvony biť.

 

Chcel si sa o mňa pobiť vo vlaku, ale prečo?

Aj tak som Tvoja.

Bol to len sen a teraz len zima. Kde si?

Pritúľ sa do mňa.

Očistný kúpeľ

Túžim sa v Tvojom pohľade kúpať

Chcem sa nahá ponoriť do Tvojej rohovky

dovolí nám to hĺbka Tvojej šošovky?

 

Tie krásne teplé dúhovkové dotyky.

Čierno-fialová dúha z oblohy sa na nás díva

Na nebi SMS-ka od Boha

Zvládnu to tí dvaja?

 

Nahá plávať v Tvojich dojmoch z tepla chcem,

hanbím sa však vyzliecť.

Dušu moju vziať si chceš pod zámienkou lásky?

Na!

Telo z tepla Ti však nedám

Hľa!

 

Vykúp teda moju dušu,

moju dušu čisto-skazenú,

čerstvo skazenú.

 

No pozrime sa, veď i tá Tvoja duša je hanblivá,

posmievaš sa mi.

Navrhnem Ti teda

obráť mi dušu naruby,

a tak ju ponor do vody.

Ach, tá úľava.

 

Zrazu hrozný smäd ma pochytí

Z Tvojho pohľadu chcem piť.

Z Tvojho vlhka chcem žiť,

V Tvojom pote plávať

V Tvojich slzách strádať.

 

V Tvojej láske plávať,

celý oceán a moria oboplávať.

V každom prístave sa zastaviť

námorníkom o Tebe rozprávať.

 

Rozprávanie za kvapku vody

Milovanie v pohári slanej vody.

 

Milovanie za sľub námornícky,

to nás nič nestojí

nikto predsa sľubu námorníka neverí.

Diagnóza: Zápal básnického čreva

Láska si ma vyhliadla,

Choroba ma chytila,

a s ňou spoločne,

písať básne som začala.

 

Nedajú mi básne dýchať,

nenechajú ma už spávať,

myši, lienky i myšlienky,

stále kričia, nezbedníčky,

mama nespi!

 

Keď predsa chceš spať

len papierom a perom

uspi nás.

 

V čakárni si dlhý rad vystojím

s užmochlenou dvadsať korunáčkou

do ordinácie sa vlúdim.

 

Tak čo milá slečna,

pýta sa ma doktor

ironicko-úsečne,

čo Vás trápi?

 

Pán doktor,

básní plnú hlavu mám,

nedajú mi spať,

nedajú mi pracovať.

 

Takú z lásky únavu,

to Vám Zajac neuznáva.

Zapálené básnické črevo

na zozname nemáme.

 

Predpísal mi doktor,

kilo reality,

so slovami

však Vás tie básne,

rýchlo prejdú,

milá pani.

 

Smiech cítim na chrbte,

dvere sa zabuchnú,

a i chodba si šepoce,

kto si už dnes nájde čas na básne.

 

Drahý,

čo si mi to za dar dal?

Prečo práve mne?

Prečo práve ja?

Oblaky

Zavitá v modrom paplóne,

sledujem pohyby plávajúcej oblohy.

Vbatolím sa do belasej oblohy

sledujem oblaky a ich obrazy.

 

Jemné ťahy vodnej pary

Jemné vlákna bielej tkane.

Nie Ermitáž ale toť hľa skutočná výstava.

 

V cykle harmonickom voda sa vyparí,

oblak sa usmeje a potom sa vyprší.

Presne ako my dvaja,

Ty ma vdýchneš a ja ťa vyplačem

Ja ťa vypijem a ty ma vypotíš.

 

Ladný pohyb modra

modré zhyby rána

Modrosť -večnosť

krásne smutná a smutno-krásna

naša modro-večná balada.

Už sa opäť k súmraku dostala.

Rybár

Rozmarínovo-rozmarný rybár

z kade mliečnej dráhy

ryby sieťou loví.

 

Do šíku ich stavia

a chce od tvorov nemých,

nech prehovoria.

 

Skrze nich oznámiť mi chce,

že žiadostivo lúbiť ma túži,

túži ma láskou milovať,

siete rybárske len pre mňa tkať,

učiť žubrienky láskavo sa usmievať,

Hrebeňom zlatým dno mora učesať,

aby sa moje nôžky

do morských papradí nezaplietli.

 

Rybár rozmarný,

roztopašník rozmarínový,

ani si nezbadal že do tej siete

chytil si ma.

Cesta

Biele slony plávajú oblohou

mne nad hlavou,

preháňam sa na tátošovi bielom

krajinou Pribinovou.

 

Čierne diviaky a krtkovia

na modrom pozadí

spoločnosť nám robia

cestou z Čiernej do Pece a odtiaľ do Búdy.

 

Nebeské zvery so západom slnka

do nočnej tmy sa vliali

a cestu nám už len hviezdy značia.

 

Zvery sa nočnou oblohou prikryli

a my pod oblakmi stromových korún

cez brány lesných ciest strážcov

ženieme si to domov.

 

Reťazce cestných lampášov

cez stĺporadia listnatých tunelov

nás za našou hviezdou vedú.

 

Od kostola ku kostolu

od pňa svetelného

k míľniku oranžovému.

 

Jelene v trojuholníkoch

kilometrové skoky skáču

a železnice nám pod kolesá

koľajnice hádžu.

 

V zákrutách sa vznášame

v rytme vetra sa kníšeme.

 

Unavené zvery domov

sa už plazia oblohou čiernou

ku krbu domácemu ich to láka,

pod teplú perinu

k šálke čokoládového moku.

 

Hlavy od únavy sklonené

od bolesti plačú

krokom ťažkým

k drevo-uhlíkovému domovu sa vlečú.