Presbyteri protestujú ● Proti centru bojových umení v Božom chráme

Zbor presbyterov a zborový farár Slovenského cirkevného zboru ECAV v Budapešti sa nedávno zišli, aby prerokovali situáciu okolo Božieho chrámu v Lutherovom dvore, ktorý je registrovanou kultúrnou pamiatkou.

Poznamenávame, že úlohou Štátneho pamiatkového úradu je všestranná starostlivosť o kultúrne pamiatky každého druhu s dôrazom na ich ochranu. Na priečelí budovy pod číslom 57/A na Rákócziho triede už niekoľko mesiacov oznamuje obrovský transparent, že na tomto mieste onedlho otvoria najmodernejšie stredisko bojového umenia v Európe. Väčšina okoloidúcich ani netuší, že tento veľkolepý projekt bude realizovaný v monumentálnom evanjelickom chráme Božom.

Slovenský cirkevný zbor ECAV v Budapešti

- Voľba miesta nie náhodou padla na bývalý kostol. Jeho atmosféra a vnútorné členenie na tri poschodia, ktoré bolo vytvorené v posledných desaťročiach, šesť priestranných miestností vytvára ideálne podmienky pre nácvik rôznych štýlov bojového umenia hoci aj po celých 24 hodín. Stredisko prijalo meno Butokugan, čo po japonsky znamená priestor bojového ducha. Naším cieľom je, aby sa návštevníci bez ohľadu na vek a pohlavie mohli venovať zvolenému bojovému umeniu v štýlovej budove, kde budú obklopení najmodernejšou technikou, - povedala predstaviteľka spoločnosti Lamarc Anna Ujváriová. Boli sme zvedaví, aký názor majú o tomto projekte členovia Rady presbyterov a farár Slovenského cirkevného zboru ECAV v Budapešti Atila Spišák.

Zuzana Hollósyová - presbyterka, predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti:

- Slovenskí evanjelici žijúci v Budapešti si v roku 1867 postavili impozantnú budovu, ktorá dostala názov Lutherov dvor, kde sa nachádza Boží chrám. Súčasťou dvora bola i budova evanjelickej školy, v ktorej sa vyučovalo ešte aj v roku 1925. Slovenskí evanjelici si okrem kostola postavili 40 iných nehnuteľností a 150 bytov, z ktorých dnes máme iba 5. Urobili tak preto, aby mohli podporovať svojích seniorov, cirkevný zbor, ako aj kostol. Plánovali zariadiť aj domov pre dôchodcov, kde by slovenskí obyvatelia obvodu mohli v pokoji tráviť posledné roky svojho života. Práce však pohltili obrovské množstvo finančných prostriedkov. Preto sa Slováci rozhodli, že na 60 rokov dajú budovu do užívania realizátorovi stavby. Právo na užívanie by bolo vypršalo 1. mája 1952, keby niekoľko mesiacov predtým nebol celý komplex zoštátnený. Osud Lutherovho dvora bol spečatený. Žijú ešte svedkovia, ktorí by potvrdili, že cirkevný zbor bol v roku 1965 prinútený predať druhý najväčší evanjelický kostol v Budapešti, ktorý až do decembra 2002 zostal v rukách štátu. Samozrejme, naša rada presbyterov bude na všetkých kompetentných fórach protestovať proti otvoreniu centra bojových umení v Božom chráme.

Monika Szelényiová:

- Počas posledných 40 rokov prešiel kostol viacerými zmenami. Pôsobil tu Dom vedy a techniky, slúžil na obchodné účely a, žiaľ, bola tu aj herňa s hazardnými hrami. Prenajímateľov okrem zisku nezaujímalo nič iné, a tak stav kostola sa čoraz viac zhoršoval Pred tromi rokmi sa dostal do rúk súkromníka, ale až doteraz stál prázdny. V poslednej dobe však nastali viditeľné zmeny, na ktoré nás upozornil transparent na priečelí budovy. Ako evanjelička a presbyterka som rozhorčená a smutná, že voľba umiestnenia centra bojových umení padla na náš evanjelický kostol, ktorý vybudovali budapeštianski Slováci.

Mária Majerhofferová:

- Pokladám za nonsens, že v kostole, na mieste, kde sa konávali Služby Božie evanjelikov slovenského pôvodu, budú šíriť bojovú kultúru Ďalekého východu. Naši predkovia, ktorí postavili kostol, ale aj my, súčasní budapeštianski Slováci, sme ani netušili, že Lutherov dvor sa zmení na nepoznanie a prestavaný kostol sa o 150 rokov stane jedným z najmodernejších stredísk bojového umenia. Na mieste, kde stál oltár, bude svätyňa Budhu. Je to hanba a znesvätenie nášho posvätného miesta!

Anna Tarčaiová:

- Veľmi ma trápi, ako aj moje sestry a bratov, všetkých budapeštianskych Slovákov, že náš chrám Boží, ako aj celý Lutherov dvor, takto vyšiel napospas. Nemyslela som si, že na staré kolená sa dožijem takejto hanby! V akom svete to žijeme? Ako to môžu dovoliť štát, cirkev a zákony, aby prenajímatelia robili v našej krajine čo len chcú v záujme väčšieho zisku?! Plne si uvedomujeme, že sme v poslednej chvíli čo sa týka záchrany kostola. Ako sme počuli, podľa plánu centrum uvedú do užívania v decembri, ale časť strediska je už v prevádzke. Máme také informácie, že okrem exkluzívnych služieb tu bude aj konferenčná sála, múzeum východnej kultúry a kaviareň.

Atila Spišák, zborový farár:

- Odkedy som tu zborovým farárom, leží mi na srdci osud Lutherovho dvora, chrámu Božieho, ako aj oživenie cirkevného zboru. Samozrejme, osud kostola pokladám za svoju srdcovú záležitosť, o čom som rokoval už aj s Úradom pre národné a etnické menšiny a s Celoštátnou slovenskou samosprávou. Spolu sme hľadali riešenie tohto neblahého stavu a zatiaľ sa zdá, že bez výsledku. Na novembrovom zasadnutí rady presbyterov sme sa jednoznačne dohodli na tom, že budeme bojovať. Chrám Boží je umelecká pamiatka a tak patrí pod ochranu Štátneho pamiatkového úradu. Dúfam, že tento sa obráti aj na náš cirkevný zbor, aby sme sa vyjadrili o osude nášho chrámu, v ktorom chcú vytvoriť centrum bojových umení. Predpokladáme, že pamiatkový úrad odmietne tento projekt.

Slováci, ktorí stavali Lutherov dvor, tento veľkolepý komplex budov, ako aj ich dnešní potomkovia, budapeštianski Slováci, ani v najhoršom sne nesnívali o tom, že Lutherov dvor sa dožije takéhoto osudu. Otázne je, či sa chrám Boží stane jedným z najmodernejších stredísk bojového umenia v Európe. Pevne veríme, že nie!

(if)

Lutherov dvor v Budapešti ● Bojové umenie v chráme?

Lutherov dvor slovenských evanjelikov... - Do r. 1925 tu pôsobila aj slovenská škola... - „Na tomto mieste japonská firma zriadi múzeum bojového umenia...“ Slovenskí evanjelici žijúci v Budapešti si r. 1867 postavili na Rákócziho triede budovu, ktorá dostala názov Lutherov dvor a v priestoroch ktorej sa nachádza svätyňa, kde sa dodnes schádzajú na bohoslužby príslušníci slovenského evanjelického zboru. Do r. 1925 tu pôsobila aj slovenská škola. Začiatkom 50. rokov celú nehnuteľnosť poštátnili a neskôr predali. Lutherov dvor bol až do r. 1992 vo vlastníctve štátu a zároveň slúžil rôznym cieľom, naposledy ako dejisko zábavného priemyslu. Medzitým sa technický stav kostola postupne zhoršoval a pred tromi rokmi prešiel do súkromného vlastníctva. Transparent na jeho priečelí už niekoľko mesiacov hlása, že na tomto mieste japonská firma zriadi múzeum bojového umenia. Tunajšie prostredie je vraj ideálne pre tento účel. Podľa vedúcej kancelárie prevádzkovej firmy Lamarck, s. r. o. Anny Újváriovej návštevníci budú môcť popri využívaní rôznych služieb poznávať rôzne druhy bojového umenia, ako aj filozofia orientálnej kultúry. Na mieste oltára bude inštalovaná budhistická svätyňa. Múzeum má byť odovzdané do prevádzky údajne už v decembri t. r.