Po splne mesiaca ● Dni veselia a šťastia

Veľkonočné sviatky patria od nepamäti k najkrajším a najveľkolepejším obdobiam roka. Prinášajú jar, nový život a pre kresťanov symbolizujú obetavú lásku.

Liturgická Veľká noc sa slávi vždy v nedeľu, po splne mesiaca, ktorý nasleduje po jarnej rovnodennosti. Podľa liturgie Veľkej noci predchádza štyridsaťdňový pôst. Tento pôst trvá od Popolcovej stredy (posledný deň fašiangov) po Veľkonočnú nedeľu; jeho posledný týždeň sa zvykne nazývať Veľký týždeň. Začína sa Kvetnou nedeľou a končí sa Veľkonočnou nedeľou, čiže Veľkou nocou. Vo Veľkom týždni máme tzv. trojdennie: Zelený štvrtok, Veľký piatok a Bielu sobotu.

Zelený štvrtok

Zeleným štvrtkom si cirkev pripomína ustanovenie sviatosti oltárnej (sviatosť eucharistie) pri poslednej Kristovej večeri. Podľa tradície sa v tento deň uväzujú zvony a namiesto ich vyzváňania sa má rozliehať zvuk drevených rapkáčov. Dievčatá a mládenci sa pred východom slnka umývali v potoku, aby boli zdraví, mnohí si oplachovali aj ústa, aby ich neboleli zuby. Chlapcom na Zelený štvrtok strihali vlasy, aby ich mali bohaté. V tento deň v niektorých regiónoch vyháňali na pašu dobytok, odporúčalo sa siať mak, hrach, bôb, tekvicu a uhorky.

Veľký piatok

Na Veľký piatok - v deň ukrižovania Ježiša Krista - v kostoloch odhaľovali kríže, spievali Pašie a veriaci prichádzali k symbolickému Kristovmu hrobu a vystavenej Sviatosti oltárnej. Veľký piatok bol dňom prísneho pôstu, preto v tento deň jedli predovšetkým bezmäsité jedlá, strukoviny a ryby. Ním sa začínal aj čas zberu liečivých rastlín.

Biela sobota

To bol deň slávenia Vzkriesenia na pamiatku Zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Obrady majú viac častí. Svätenie dňa, ľudovo nazývané pálenie Judáša, svätenie krstenej vody a sviece, rozviazanie zvonov a slávnosť Zmŕtvychvstania. Biela sobota bola v každej rodine dňom príprav sviatočných jedál. Vtedy varili šunku, údené mäso, klobásy a huspeninu. Masť zo šunky  odkladali na liečenie rán. V niektorých oblastiach Slovenska  pripravovali pečené jahňa alebo kozľa a piekli baránka z múky. Zapálili veľkonočnú sviecu - paškál - a večnú lampu. Neodmysliteľnou súčasťou veľkonočného stola bol okrúhly koláč z kysnutého cesta, ktorý má v rôznych častiach Slovenska rôzny názov - paka, baba, osúch, keluš, calta, mrváň, pascha alebo mazanec.

Veľkonočná nedeľa

Na Veľkonočnú nedeľu prinášali veriaci košíky jedál na posvätenie do kostolov. Z kostola sa cestou domov veľmi ponáhľali, aby takto rýchlo a úspešne ukončili i žatvu. Slávnostne prestretý stôl pripomínal Štedrý večer. Gazda dal pred obedom každému členovi rodiny jedno vajíčko, aby odohnalo zlé sily. Veľký týždeň sprevádza množstvo ľudových obyčajov. Asi najznámejšie je vynášanie či hádzanie Moreny (Smrtky) do vody. S ňou mali zahynúť všetky zlé sily a zelený stromček ovešaný vajíčkami mal priniesť zdravie a blížiace sa leto.

Veľkonočný pondelok

Ľudová tradícia oslavy Veľkonočného pondelka je dodnes najživšia. Niekde sa iba polieva (vodou či kolínskou), inde aj jedno, aj druhé... Zmysel je rovnaký: aby dievčatá a ženy boli po celý rok bystré a zdravé ako voda a ohybné v robote i tanci ako tie prútiky, z ktorých mládenci a chlapi uvili veľkonočné korbáče.

(pmk)