Gréckokatolíci z Baňačky ● Každý rok putujú do Máriapócsu

Gréckokatolíci žijúci v zemplínskej oblasti sa hlásia k slovenskej národnosti. Vedúca Regionálneho strediska SOC - Oblastného domu zemplínskych Slovákov Anna Bacskaiová nás informovala o ich náboženskom živote.

Pri sčítaní ľudu v roku 2001 zisťovali aj vierovyznanie občanov. Podľa štatistických údajov sa ku gréckokatolíckej cirkvi prihlásilo takmer 300 tisíc veriacich. Žijú najmä vo východnej časti Maďarska, ale značný počet aj v Budapešti. Gréckokatolíci žijúci v Maďarsku sú rozdelení do dvoch organizačných jednotiek. Majú pápežom ustanoveného diecézneho biskupa Dr. Szilárda Keresztesa, ktorý sídli v Hajdúdorockej diecéze v Níreďháze a vedie aj Exarchát v Miškovci. Gréckokatolíci majú 175 farností. V gréckokatolíckej cirkvi sa cirkevný rok začína 1. septembra a končí 31. augusta. Tri najväčšie cirkevné sviatky - Vianoce, Veľká noc a Turíce - však oslavujú v tom istom čase ako rímskokatolíci. Ich svätý obrad sa nazýva svätá liturgia a vykonávajú aj rôzne pobožnosti.

Názov Gréckokatolícka cirkev oficiálne zaviedla panovníčka Mária Terézia (panovala v rokoch 1740-1780) a vyjadruje, že ide o katolíkov gréckeho čiže byzantského obradu. Gréckokatolíci uznávajú rímskeho pápeža za svoju hlavu. Podľa oficiálneho učenia katolíckej cirkvi, ktoré explicitne vyjadrila na 2. vatikánskom koncile, všetky obrady sú si rovné. Menšinové postavenie katolíkov východných obradov nezmenšuje ich význam, ale predstavuje veľké obohatenie pre nich aj pre celú katolícku cirkev. S byzantským obradom sa dostali naši predkovia prvýkrát do kontaktu počas misie svätých bratov Konštantína - Cyrila a Metoda.

Gréckokatolíci žijúci v zemplínskej oblasti sa hlásia k slovenskej národnosti. Nedávno sme sa stretli s vedúcou Regionálneho strediska Slovenského osvetového centra CSS - Oblastného domu zemplínskych Slovákov a členkou Slovenskej menšinovej samosprávy v Novom Meste pod Šiatrom Annou Bacskaiovou. Pani Anna žije v čarokrásnej zemplínskej osade Baňačke, ktorá administratívne patrí k Novému Mestu pod Šiatrom. Informovala nás o ich náboženskom živote a činnosti.

- Ženský spevácky zbor Rozmarín z Baňačky chráni aj vaše náboženské tradície. Prečo?

- My sme pobožní gréckokatolíci a svoju vieru sme si nezapreli ani v najťažších časoch, keď ju prenasledovali. Žiaľ, naša svätá liturgia prebieha v maďarčine, lebo nemáme po slovensky hovoriacich kňazov. Základné modlitby: Modlitbu Pána - Otčenáš, Anjelské pozdravenie - Zdravas Mária a modlitbu Svätého Ruženca sme sa naučili aj v našom nárečí. Musím poznamenať, že v našich rodinách sa dodnes radi modlievame ruženec. Naše chrámové piesne majú svoj prapôvod už v období sv. Cyrila a Metoda. Apoštoli Slovanov boli veľkými ctiteľmi Panny Márie. Naše velebné a mariánske piesne sú tiež ojedinelé v Maďarsku, preto náš spevácky zbor si už v čase svojho založenia - v roku 1996 - zaumienil chrániť a oživovať okrem folklóru aj duchovné dedičstvo zemplínskeho regiónu. Vedúcou zboru je vynikajúca speváčka a organizátorka Mária Holodová. Zbor Rozmarín je pravidelným organizátorom cirkevných Mariánskych osláv, v rámci ktorých speváčky spievajú krásne mariánske piesne v našom svojráznom východoslovenskom nárečí a v ľudovom kroji. Vystúpil na mnohých miestach v regióne, je pravidelným účastníkom ekumenických stretnutí speváckych zborov a chrámových koncertov Celoštátnej slovenskej samosprávy. Prezentoval sa už aj na Slovensku, Ukrajine, Rumunsku i v Holandsku.

- Rímskokatolíci už tradične radi putujú na rôzne posvätné miesta. Aj vy ste zvykli chodiť na púte?

- Práve tak ako naši spolubratia a sestry, aj my radi putujeme. U gréckokatolíkov bolo voľakedy zvykom, že každý rok aspoň raz putovali k póčskej Panne Márii, a to zvyčajne 15. augusta, 1. októbra alebo v pôstnom období. My od roku 1995 pravidelne putujeme do Máriapócsu, ale aj na mariánske pútnické miesta na Slovensku. Veriaci sa tu vyspovedajú, prijmú sviatosť oltárnu, pomodlia sa za živých a za zosnulých, spievajú, pobozkajú ikony a vrátia sa domov. Putovanie sa teda u nás dedilo z pokolenia na pokolenie a zúčastňovala sa ho každá veková skupina. Už ako malé dieťa aj ja som putovala s rodičmi a súrodencami do Máriapócsu, najväčšieho mariánskeho pútnického miesta gréckokatolíkov z celého sveta, ktoré sa nachádza neďaleko Níreďházy. Musím však poznamenať, že Máriapócs považujú za svoje pútnické miesto nielen grécko-, ale aj rímskokatolíci, pravoslávni, ba dokonca i protestanti. Takže ekumenizmus tu má dobré základy. Ročne sem prichádza viac ako pol milióna pútnikov z celej krajiny, ale aj zo sveta. Počas svojej apoštolskej cesty do Maďarska Máriapócs navštívil aj pápež Ján Pavol II.

- Poznáte aj dejiny tohto slávneho pútnického miesta?

- Samozrejme, veď je to aj našou povinnosťou. Dejiny tohto pútnického miesta siahajú do 17. storočia. Rodák z Máriapócsu László Csibi dal pri úteku z tureckého zajatia sľub, ktorý potom aj dodržal. Do miestneho dreveného kostola dal vyhotoviť obraz - ikonu Bohorodičky. Panna Mária na obraze začala 4. novembra 1693 počas svätej liturgie pred očami stoviek ľudí plakať. Správa o tomto mimoriadnom zázraku sa veľmi rýchlo rozšírila a dostala sa až ku cisárovi Leopoldovi I., ktorý dal tento obraz 1. marca 1697 preniesť do Viedne, kde ho môžeme vidieť aj dnes na bočnom oltári v Dóme sv. Štefana. V Máriapócsi zhotovili kópiu pôvodného obrazu a Panna Mária začala opäť roniť slzy aj 1., 2. a 5. augusta 1715. Slzenie bolo natoľko silné, že slzy zaplavili tvár, hruď aj ruky Panny Márie. V rokoch 1713-1749 bol pre kópiu pôvodného obrazu postavený kostol a pre potreby stále pribúdajúcich pútnikov bol postavený kláštor baziliánov. Dňa 3. decembra 1905 štyrikrát zaznamenali zázračné slzenie obrazu. Roku 1948 povýšil pápež Pius XII. póčsky kostol na Basilicu Minor. Poznamenávam, že v Bazilike v Máriapócsi sa stalo nespočetné množstvo uzdravení, o čom svedčia obrazy, barly a rozličné milodary, rozvešané na stene v blízkosti milostivého obrazu Panny Márie.

Pri príležitosti 100. výročia tretieho zázraku slzenia ikony Presvätej Bohorodičky sa konal jubilejný mariánsky rok, ktorý vyhlásil diecézny biskup Gréckokatolíckej cirkvi v Hajdúdorogu Szilárd Keresztes. Počas jubilejného roka pútnické miesto navštívil viac ako 1 milión pútnikov. Bol to rok milosti a priniesol prehĺbenie mariánskej úcty a vzájomnej lásky v kruhu pútnikov. Máriapócs v jubilejnom roku zaradili do európskej siete mariánskych pútnických miest. Tak sa naplnil aj jeden z odkazov pápeža Jána Pavla II., aby sa Európa snažila dýchať obidvomi časťami pľúc. Predseda Maďarskej katolíckej biskupskej konferencie, kardinál, prímas, arcibiskup Ostrihomsko-budapeštianskej arcidiecézy Péter Erdő Baziliku v Máriapócsi vyhlásil za národnú svätyňu a odporúčal Maďarsko do ochrany Bohorodičky. Milostivý obraz putoval do významných gréckokatolíckych farností po celom Maďarsku a koncom jubilejného roka 2005 sa vrátil naspäť do máriapóčskej baziliky.

- Darí sa vám odovzdať duchovné dedičstvo mladšej generácii?

- Odovzdať svojim deťom dar viery je srdcová záležitosť, ale aj kresťanská povinnosť každého veriaceho človeka. Preto sa snažíme toto naše hodnotné duchovné dedičstvo odovzdať aj mladším generáciám. Našťastie deti a mládež prejavujú oň záujem. Pravidelne chodia na svätú liturgiu, náboženskú výchovu a aj putujú s nami. A my, dospelí, sa pravidelne každý deň modlíme zbožne, pokorne, s dôverou a s odovzdanosťou do Božej vôle, aby sa stali aj oni Božími dietkami a začlenili sa do jeho svätej Cirkvi.

- Ďakujem vám za rozhovor!

Ildika Fúziková