Činorodý život Samuela Tešedíka, ktorý preslávil Uhorsko

Veľkoobec Albertirša v Peštianskej župe vznikla spojením dvoch obcí - Alberti a Irše. Obe osady boli obývané už v dobe Arpádovcov.

Pomenovanie Alberti je po prvom majiteľovi obce, rytierovi Kálmánovi Albertim. Podľa listiny z roku 1395 Iršu spolu s ďalšími osadami kúpila rodina Iršayovcov a údajne odtiaľ pochádza jej názov. Podľa ústneho podania však obec dostala pomenovanie podľa jelše, ktorá bola v tom čase rozšírená v tomto kraji. Tatárske vpády, ale najmä turecká nadvláda, tu zanechali hlboké stopy. Po vyhnaní Turkov bola táto oblasť úplne vyľudnená. Osídľovať ju začali začiatkom 18. storočia. Roku 1703 prišli do Irše poddaní hlavne zo Zvolenskej stolice a roku 1711 do Alberti z Hontianskej a Zvolenskej stolice. Nových osídlencov sa ujal zemepán Vársoskai. Po Satmárskom mieri (1711) zrušili jeho práva na Alberti a novým majiteľom sa stal Martin Selecký, ktorý pokračoval v osídľovaní obce slovenským obyvateľstvom z Novohradu, ktoré tu už roku 1720 založilo slovenský cirkevný zbor a cirkevnú školu. Majiteľ roku 1731 nariadil všetkým deťom vo veku od 7 do 12 rokov povinnú školskú dochádzku.

Alberti a Iršu v roku 1950 administratívne spojili a v súčasnosti je to veľkoobec Albertirša. Kedysi Slovákmi obývaná lokalita sa snaží zachovať ak už nie svoju starodávnu slovenskosť, tak aspoň pamiatku na svojho slávneho rodáka. Na rodnom dome Samuela Tešedíka hlása jeho zásluhy pamätný reliéf a miestna evanjelická cirkevná základná škola nesie jeho meno. Socha pred školskou budovou výstižne symbolizuje podstatu jeho ducha - v jednej ruke Biblia, v druhej rastlinka. V Irši je dodnes väčšina obyvateľov evanjelického vierovyznania, v Alberti sú početnejšie zastúpení Maďari inej viery.

Evanjelický kostol bol vybudovaný v rokoch 1774 - 1778 a evanjelici a katolíci ho používali spoločne.

V rokoch 1740-1744 pôsobil v Alberti evanjelický kňaz Samuel Tešedík starší. Dňa 20. apríla 1742 sa tu narodil jeho syn Samuel (1742-1820), neskorší sarvašský evanjelický kňaz, vedec a významná osobnosť osvietenského obdobia, ktorý preslávil Uhorsko.

Samuel Tešedík ml. študoval v Bratislave, Šarišskom Potoku, Debrecíne a na univerzitách v Erlangene, Jene, Halle a Berlíne. Najprv pôsobil v Šuranoch a od roku 1767 až do smrti v Sarvaši. Popri kňazskej službe sa usiloval o zlepšenie života roľníkov. Pozornosť venoval aj ich zdravotnému stavu. Na zabezpečenie čistej vody dal kopať studne, staral sa o zdravé stravovanie, ubytovanie a obecné zariadenia. Zaoberal sa aj problematikou chudobných a sirôt. Roku 1780 založil pre roľnícku mládež Gazdovskú školu, v ktorej spojil vyučovanie s praktickou prácou. Pri škole zariadil učebnú dielňu, knižnicu a cvičné hospodárstvo. Sám učil učiteľov a hospodárskych správcov. V roku 1791 predložil kultúrnej komisií krajinského snemu plán školskej reformy. Žiaľ, nie všetci sa tešili aktivitám S. Tešedíka a našli sa aj neprajníci. Pre finančné ťažkosti bol napokon nútený v roku 1806 zrušiť vtedy už v celom Uhorsku známu hospodársku školu, v ktorej zaviedol aj mnohé technické novinky v oblasti poľnohospodárstva. Inicioval pestovanie ovocia, rozvoj včelárstva a chov priadky morušovej. Povolal sem odborníkov na hodváb, vlnu, tkanie a pradenie. S. Tešedík neprijal funkciu predsedu aj ním organizovaného Georgikona v Keszthelyi, lebo celý svoj život chcel venovať Dolnej zemi a predovšetkým Sarvašu.

Samuel Tešedík zomrel 27. decembra 1820 v Sarvaši. Bol učiteľom svojho ľudu a jeho činorodý život zostáva dodnes vzácnym pedagogickým dedičstvom. Maďarská agrárnovedecká jednota od roku 1961 každoročne udeľuje na jeho počesť medailu, v poslednom období aj pedagógom.

(if)