V dňoch 13. až 15. júna v Ústredí výskumu spoločnosti Maďarskej akadémie vied usporiadali konferenciu Komisie slovenských a maďarských historikov.

Táto konferencia sa venuje cirkevnej histórii, politike a identite. Chcel by som podotknúť, že so slovenskými menšinovými samosprávami Budapešti dobre spolupracujeme aj v náboženskej oblasti. V blízkej budúcnosti plánujeme postaviť pamätník slovanským vierozvestcom sv. Cyrilovi a Metodovi v Blatnohrade, ako aj odhaliť pamätnú tabuľu Jána Kollára, ktorý tu účinkoval vyše tridsať rokov. Dúfam, že vďaka plodnej spolupráci slovenských a maďarských historikov sa nám podarí vypracovať a vydať príručku, ktorá bude obsahovať spracovanie našej spoločnej histórie, a to spoločným pohľadom. Potrebujeme to, lebo história sa niekedy spolitizuje a spoločné dejiny nemôžu mať rozdielnu históriu. Žili sme a žijeme v jednom priestore a musíme sa snažiť, aby tu bol pozitívny duch susedných národov. Záverom vám ďakujeme za prácu, ktorú robíte. Želám všetkým účastníkom tohto podujatia, aby podobne ako doterajšie prebiehalo v tvorivom, dobrom a plodivom ovzduší, - týmito slovami otvoril konferenciu Komisie slovenských a maďarských historikov, ktorá sa uskutočnila v dňoch 13. až 15. júna v reprezentatívnej sále Jakobínov Ústredia výskumu spoločnosti MTA v Budapešti, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v Maďarsku Juraj Migaš.

Početných účastníkov a záujemcov pozdravili riaditeľ Ústavu pre menšiny MTA László Szarka, vedúci tajomník Maďarskej historickej spoločnosti Attila Pók a domáca pani, riaditeľka Ústredia výskumu spoločnosti MTA Margita Baloghová, ktorá v prvý deň viedla prácu sekcie. Najskôr odznela prednáška sociologičky Spoločenskovedného ústavu Slovenskej akadémie vied v Košiciach Márie Homišinovej, ktorá prezentovala tematiku náboženstva a cirkvi vo výskumoch Spoločenskovedného ústavu SAV po roku 1989. Objektom výskumu boli príslušníci majority Slovenskej republiky, 12 080 respondentov, ktorých sondovali metódou dotazníkov. Dekan univerzity v Miškovci Csaba Fazekas referoval o výskume cirkevných dejín v inštitúciách v Maďarsku a univerzitný profesor, vedúci katedry Univerzity ELTE v Budapešti Jenő Gergely prednášal na tému Náboženstvo a národná identita – cirkvi, konfesie a štát pred rokom 1945. Cirkevný historik z Cyrilometodskej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave Jozef Haľko objasňoval Katolícku akciu – komunistický režim v boji proti katolíckej cirkvi.

V prvý deň po prednáškach bola diskusia za okrúhlym stolom na tému Viera, národ, história – Konfesie a identita v strednej Európe v 20. storočí, ktorú moderoval László Szarka. Účastníci okrúhleho stola boli Jozef Haľko, Michal Barnovský, Jan Pešek, István Käfer, István Zombori a Jenő Szigeti.

V druhý deň predpoludním usmerňovali prácu sekcie pani Mária Homišinová a András Fejérdy. O cirkevnej politike na Slovensku v rokoch 1945-48 referoval Ivan Petranský z Ústavu pamäti národa v Bratislave. O cirkevnej politike v Maďarsku v rokoch 1945-48 pod názvom Pod šírym nebom pána Boha prednášala Margita Baloghová. Róbert Letz z Pedagogickej fakulty UK v Bratislave oboznámil účastníkov konferencie s cirkevnou politikou štátu na území Slovenska v rokoch 1948-1989. Prežitie – spolupráca – odboj. Cirkevné stratégie v „ľudovej demokracii“ boli témou prednášky docenta Vysokej školy teologickej vo Veszpréme Máté Gárdonyiho. Po následnej čulej diskusii prednášali Jan Pešek z Historického ústavu SAV v Bratislave o protestantských cirkvách na Slovensku po roku 1945, zástupkyňa riaditeľa Ústavu pre výskum menšín MTA Ágnes Tóthová na tému vysídľovanie, cirkvi a identita. O možnostiach protestantov v Maďarsku – „Rozdeľuj a panuj“ – idea a prax prednášala vedecká pracovníčka Výskumného ústavu etnografie Réka Kissová.

Poobede boli predsedajúcimi sekcie riaditeľ Ústavu regionálnych a národnostných štúdií Prešovskej univerzity Štefan Šutaj a zástupkyňa riaditeľa Ústavu pre výskum menšín MTA Ágnes Tóthová.

S prednáškami vystúpili Stanislav Konečný zo Spoločenskovedného ústavu SAV v Bratislave, ktorý sa zameral na pravoslávnu cirkev na Slovensku po 2. svetovej vojne, teológ z Päťkostolia (Pécs) Milán Dujmov prebral tému maďarskej ortodoxnej cirkvi po roku 1945, a to v duchu náboženskej menšiny a menšinového náboženstva. Situáciu gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku po 2. svetovej vojne priblížil Michal Barnovský z Historického ústavu SAV v Bratislave. S prednáškou pod názvom Hľadanie cesty a alternatívy: gréckokatolíci v Maďarsku a na Ukrajine po roku 1945 vystúpil cirkevný historik Tamás Véghseő. Vedecký pracovník András Fejérdy informoval o socialistickom bloku a o II. vatikánskom koncile. Druhý rokovací deň sa skončil interným zasadnutím Komisie slovenských a maďarských historikov.

Tretí, záverečný deň konferencie viedli prácu sekcie Ivan Petranský a Máté Gárdonyi. Riaditeľka Ústavu pre vzťahy štátu a cirkvi Ministerstva kultúry SR Michaela Moravčíková referovala o cirkevnej politike na Slovensku po roku 1989. O snahách a problémoch cirkevnej politiky v Maďarsku po roku 1948 hovorili András Csepregi a Tibor Fedor.

Cirkev a zmeny režimov v strednej a východnej Európe, skúsenosti medzinárodného prieskumu s dôrazom na situáciu v Maďarsku, na Slovensku a na Ukrajine boli témou prednášky Mátého Csabu Sarnyaiho zo Segedínskej univerzity. O tom, ako nás videli zo Západu, referoval vedecký pracovník Norbert Spannenberger z Nemecka.

Po diskusii odzneli osobné vyznania premonštrátskeho opáta z Jasova Tomáša Karola Bartala a benediktínskeho generálneho opáta z Pannonhalmy Asztrika Várszegiho, ktorí otvorene a pútalo hovorili o dejinách rehole na Slovensku a v Maďarsku, o svojich osobných zážitkoch, obmedzeniach a možnostiach, ako aj o jednej „rehoľnej republike“.

Doslov mali riaditeľ Ústavu regionálnych a národnostných štúdií Prešovskej univerzity Štefan Šutaj a riaditeľ Ústavu pre výskum menšín MTA László Szarka.

- Ďakujeme za pozvanie, za dobré organizovanie a pohostenie počas trojdňovej konferencie v Budapešti. Ukazuje sa, že naši historici majú čo povedať našim spoločnostiam bez ohľadu na to, či sa jej členovia hlásia ku konfesiám alebo nie, či sú alebo nie sú príslušníkmi niektorej národnej a etnickej menšiny žijúcej v oboch krajinách. Ukázalo sa, že počas rokovania sa niektoré referáty prelínali, predsa vieme otvorene hovoriť o našich problémoch. Názory sa zbližovali a hľadáme kroky, ktoré nás budú spájať aj v budúcnosti. Teším sa, že naše ďalšie v poradí 13. zasadnutie sa uskutoční v dňoch 6. až 8. februára 2008 v Prešove na pôde Prešovskej univerzity, - povedal Š. Šutaj.

László Szarka o. i. povedal:

- Najskôr by som sa chcel poďakovať našej hostiteľke Margite Baloghovej za ideálne možnosti rokovania a skvelú organizáciu. Ako aj účastníkom našej trojdňovej konferencie, 20 prednášajúcim, kolegom z rôznych vedeckých inštitúcií, ktorí sa počas týchto troch dní zaoberali vo svojich príspevkoch výskumom cirkevných dejín, konfesiou a identitou v strednej Európe, cirkevnou politikou na Slovensku a v Maďarsku v období medzi rokmi 1945 a 1989. Je potešiteľné, že osobitnú pozornosť venovali pravoslávnej cirkvi v oboch štátoch, ako aj na Ukrajine, a problémom cirkevnej politiky po roku 1989. Dúfam, že sa zrodí ďalší zborník o konferencii, ktorý prevýši predošlé.

Konferenciu podporil Operatívny program regionálneho rozvoja v rámci Národnej rozvojovej agentúry a Koordinačný úrad spoločnej iniciatívy Interreg v rámci grantovej zmluvy Programu susedstva Maďarsko - Slovensko - Ukrajina. Projekt bol financovaný aj zo strany Európskej únie a Maďarskej republiky.

Ildika Fúziková