Procesie v Čemeri po kvetinovom koberci

Na sviatok Božieho tela prichádzajú veriaci zo šíreho sveta do slovenskej obce Čemer. Archívne dokumenty potvrdzujú, že v tejto osade švábske obyvateľstvo už v roku 1292 vyznačilo trasu procesie atraktívnym kvetinovým kobercom.

Sviatok Najsvätejšieho tela a krvi Pánovej

Svätý Norbert (zakladateľ kláštora v meste Prémontré v r. 1120 a rehole premonštrátov, arcibiskup v Magdeburgu a spolupatrón českej zeme) zistil, že sú aj veriaci, ktorí popierajú eucharistiu a stávajú sa kacírskymi bludármi. Eucharistia je vzdávaním vďaky Bohu (Lk 22,19;l Kor 11,14). Pripomína nám židovské vďakyvzdávanie, ktorým si hlavne pri jedle pripomínali Božie skutky: stvorenie, vykúpenie a sviatosti. Eucharistia je prejavom božej všadeprítomnosti, prítomnosti vzkrieseného, živého a osláveného Krista.

Sv. Norbert objasňoval dôkaz Božej lásky, jeho všadeprítomnosti aj po smrti s takým nadšením, že poblúdenci sa masovo vracali k svojej pôvodnej viere, spovedi a svätému prijímaniu. Takto sa stal Sv. Norbert apoštolom eucharistie. Vo výtvarnom umení ho dodnes stvárňujú s monštranciou v rukách (Podľa slovenského aj maďarského kalendára ho oslavujeme 6. júna, tesne pred Božím telom).

Božie telo patrí k najvýznamnejším sviatkom predovšetkým v katolíckej cirkvi. V prvú nedeľu po Turíciach sa slávi sviatok Svätej trojice a o štyri dni neskôr, v nasledujúci štvrtok sviatok Božieho tela a krvi (stručne Božie telo, Corpus Christi). Tento sviatok sa prvýkrát slávil v Lutychu a z rozhodnutia pápeža Urbana IV. je venovaný najsvätejšiemu telu a krvi Kristovej, od roku 1264 prikázaný celej cirkvi. Pôvodne ide o nadväznosť na starodávny zvyk brať so sebou eucharistický chlieb ako záruku ochrany pred nebezpečenstvom. V XVI. storočí nadobúda oslava sviatku Božieho tela priam triumfálny charakter. K bohoslužbe s eucharistickým požehnaním pribudla obrazová výzdoba a scénické predstavenia, ktoré mali ešte umocniť zážitok udalostí dejín spásy. Procesie sa zúčastňovalo duchovenstvo, cechy, bratstvá, cirkevné školy, vojsko a zástupy veriacich. Po reformácii, ktorá sa dotkla aj chápania sviatosti Kristovej prítomnosti, bola účasť na slávnosti Božieho tela vnímaná ako verejné vyznanie katolíckej viery. Tridentský koncil, ktorý zrušil prakticky všetky ideové sviatky, túto oslavu zachoval. Pápež Pavol VI. z praktických dôvodov ho preložil na nedeľu, vo štvrtok sa procesia koná len v Ríme.

Na sviatok Božieho tela prichádzajú veriaci zo šíreho sveta do slovenskej obce Čemer pri Budapešti. Archívne dokumenty potvrdzujú, že v tejto osade švábske obyvateľstvo už v roku 1292 vyznačilo trasu procesie atraktívnym kvetinovým kobercom. Iné dokumenty hovoria o tom, že tradíciu veľkolepej výzdoby trasy priniesli Švábi z Budaörsu prisťahovaní do Čemeru po morovej epidémii v roku 1831.

Cirkevná rada pri rímskokatolíckom farskom úrade z roka na rok usporadúva slávnostný sprievod s monštranciou okolo kostola. Príprave takmer poldruha kilometrového kvetinového koberca sa venuje celá osada.

Na oltároch na trase sprievodu sú umiestnené kvetinové vence, ktoré kňaz posvätí. Veniec poskytuje držiteľovi, účastníkovi procesie ochranu počas celého roka. Po procesii v ďalšom roku ho treba spáliť.

Poradie v sprievode je prísne určené a dodržiava sa dodnes. Pred monštranciou tentokrát niesli sochu ochrankyne vlasti, Panny Márie mariánske dievčatá. Lupene kvetov sypali dievčatá, ktoré sa chystajú k prvému svätému prijímaniu. A po kvetinovom koberci kráčal pod baldachýnom s monštranciou vacovský pomocný biskup Dr. Lajos Varga, ktorý celebroval slávnostnú omšu.

Ľudová pranostika pripisuje tomuto dňu veľký význam: Ak na sviatok Božieho tela prší, aj žatva bude daždivá. Vraví sa: Ak na Božie telo zmoknú na oltároch venčeky, na lúkach budú moknúť devečky - hrabáčky. Naopak, pekné a jasné počasie prináša veľa radosti a signalizuje dobrý rok. Hovorí sa napríklad: Jasný deň na Tela Pána, vždy poteší hospodára.

(kir-)