Rok františkánov v Budapešti

Starobylý rád františkánov - Rád menších bratov - Ordo fratrum minorum OFM - oslavuje tohto roku na celom svete 800. výročie svojho založenia.

Jubilejné oslavy sa začali 3. januára, keď peštianski františkáni v Kostole sv. Františka v Budapešti na Námestí františkánov privítali členov mužskej i ženskej vetvy rádu z celej krajiny, ako aj zo susedných štátov. Otvorenie jubilejného roka sa začalo prednáškou generálneho definotora Fr. Jakaba Várnaiho OFM, ktorý o. i. hovoril o živote sv. Františka a o založení rehole františkánov:

- Storočie, v ktorom žil sv. František z Assisi, bolo v istom zmysle podobné nášmu. Prebiehali v ňom hlboké spoločenské a hospodárske zmeny. Vrcholný stredovek priniesol veľké spoločenské zmeny a vplýval aj na Cirkev. O cirkevné problémy a ich riešenie sa začala zaujímať i širšia verejnosť. Vznikli rozličné reformné hnutia, ktoré spájali vernosť evanjeliovým ideálom s vernosťou Cirkvi. Inšpirátorom tohto hnutia sa stal syn assiského mešťana, známy v dejinách ako sv. František Assiský, zakladateľ rehole, cirkevný reformátor. Roku 1208 pri počúvaní omšového evanjelia v mimoriadnom osvietení mysle pochopil svoje poslanie: chcel byť maličkým a chudobou nasledovať Krista v poníženosti. Spočiatku nemal František nijaký určitý program. Dva roky žil ako potulný mních. Venoval sa modlitbe, slúžil chudobným a opatroval tri opustené kostoly okolo Assisi. Z evanjeliových textov zostavil akési prvé pravidlá nového rádu, ktoré schválil pápež Inocent III. v roku 1209. Tak vnikol nový Rád menších bratov. František prijal diakonské svätenie. Z poníženosti a z úcty ku kňazstvu nechcel byť kňazom, ale ostal diakonom po celý svoj život.

Roku 1212 vznikla ženská vetva rádu sv. Františka, ktorú založila Sv. Klára - klarisky.

Ústredným bodom františkánskej spirituality je vtelený, ukrižovaný a eucharistický Kristus. V spásonosných tajomstvách Krista vnímajú práve jeho ľudskú stránku. S tajomstvom Krista úzko súvisí aj mariánska úcta, typická svojou jemnosťou, ale zároveň aj odvážnosťou.

Veľká rodina Menších bratov sa v 16. stor. rozdelila na tri autonómne celky - na františkánov, minoritov, kapucínov. Prirodzene, najpočetnejší je Tretí rád sv. Františka, ktorý združuje laických veriacich. V priebehu storočí sa v rámci tretieho rádu vyvinulo mnoho mužských a najmä ženských rehoľných spoločenstiev, ktoré sa hlásia k duchovnému dedičstvu sv. Františka.

Po prednáške sa začala jubilejná slávnostná svätá omša, ktorej hlavným celebrantom bol predstavený Rádu sv. Františka Fr. Gergely Magyar OFM. Vo svojej homílii o. i. povedal:

- Dnešnou jubilejnou slávnosťou sme otvorili Rok sv. Františka, ktorý sa bude oslavovať nielen u nás, ale na celom svete. Som nesmierne rád, že na dnešnú slávnosť prišli predstavitelia mužských a ženských rádov, svetskí kňazi, laici a veriaci v takomto veľkom počte. Sv. František (1182-1226) pôvodne nechcel založiť rád, ale s čerstvou vodou Ducha Svätého popolievať srdcia veriacich. Stalo sa to pred 800 rokmi. A bol by som ešte radšej, keby sa nielen počas jubilejného roka, ale dlhé roky, desaťročia františkánska duchovnosť prejavovala v každom aspekte nášho života.

Počas slávnostnej svätej omše spieval cirkevný zbor kostola, ktorý dôstojne zvýraznil slávnostný ráz jubilejnej oslavy. Po svätej omši sa konalo na farnosti agapé.

(f)