Ide ma poraziť, keď vidím na trhu pri bývalom Moskovskom námestí tabuľku s nápisom „Paprika/rajčiny na lečo“, zapichnutú do kopy zeleniny, ktorá div nie hnije, rozhodne je treťotriedna, nekvalitná. Čo to bude za lečo z takýchto surovín? – pýtam sa zeleninára, ktorý nevie, o čom hovorím a len myká plecom.

Veď dobré lečo je z najkrajšej papriky a paradajok! – vravím mu dôverne, no on sa pýta, odkiaľ som prišiel, keď nepoznám podstatu maďarského leča...

Nezasluhuje si toto jedlo dehonestujúci podtón, ktorý je s ním spojený, avšak práve táto dimenzia pomáha presúvať takýto význam aj do sféry verejného života a politiky. Zdá sa mi, že maďarská politická scéna je permanentné lečo, ako ho chápe zeleninár z trhoviska. Možno by som mal zmeniť názov tejto rubriky na „Maďarské lečo“ – nemal by som núdzu o témy. Hoci sa nenájde každý týždeň predseda parlamentu, ktorý prijme (hoci len čestnú) predsednícku funkciu aj v politickej strane pôsobiacej v cudzom štáte! Ak teda – na rozdiel od mnohých vládnych politikov a mediálnych prominentov – chápeme Sedmohradsko či „Sikulsko“ za súčasť iného, rumunského štátu. Takže L. Kövér prijal titul čestného predsedu zatiaľ nie príliš významnej Maďarskej občianskej strany (Marosvásárhely – Tirgu Mureš), samozrejme ako súkromná osoba a – ako zdôraznil osobitne – príslušník maďarského národa. Budem sledovať činnosť tejto súkromnej osoby, no som si istý, že najbližšie vybaví, aby aj tamojší Sikuli dostali od neho vlastnoručne podpísaný exemplár Ústavy Maďarska (skoro som napísal: Maďarskej republiky). Alebo možno aj tam vytvoria „kútiky ústavy“, ako v „anyaországu“, kde každá samospráva má povinnosť umožniť obyvateľom hocikedy si sadnúť do fotelky a pohodlne si zalistovať v základnom zákone, čerpať z neho silu a inšpiráciu. Moji špióni mi hlásia, že už sa pripravuje slovenský preklad maďarskej ústavy: pre príslušníkov slovenskej menšiny, s podpisom Ladislava Tučného... Takto vraj chcú umlčať protesty radikálnejších slovenských menšinových činovníkov, ktorým sa nepáči, že agitačný film vyzývajúci na účasť na sčítaní obyvateľstva online-spôsobom, v hlavnej úlohe s polonahou čiernou Maďarôčkou, nakrútili iba v maďarskej verzii.

Čo všetko by sa hodilo ešte do tohtotýždňového leča? Soľ: v podobe prípadu herca Stohla, ktorý nadrogovaný a opitý zrazil pár ľudí a dostal iba 10 mesiacov? Ako korenie: akcia mestskej gerilovej skupiny, ktorá na jedno ráno premenovala bývalé Moskovské námestie (teraz Kálmána Szélla) na Pekinské, velebiac tunajšieho vodcu, lebo prezieravo utužuje maďarsko-čínske priateľstvo? A špeciálne ochucovadlo: návrh vicepremiéra Zs. Semjéna najprv vybudovať a potom aj neustále upevňovať priateľstvo medzi maďarskými a slovenskými poľovníkmi?

Prichádza mi na myseľ iba tento vtip. Holič sa pýta politika po holení, čo mu má dať, púder, alkohol či kolínsku? Ten odpovie: kadidlo, prosím, kadidlo („tömjén”)…