Keď som si pozrel na internete video o Orbánovej snehobielej gypsovej maske na stene, ako ho – s prepáčením – omakávajú nevidiaci ľudia a snažia sa uhádnuť, čo to je za človeka, teda hneď som si povedal, že je to dobrá hovadina.

Reakcie na tento nápad bez výnimky konštatovali, že je to morbídne, veď to vyzerá ako mŕtvolná maska! Premiér je, samozrejme, veľmi živý, hoci štátny sviatok nestrávil doma, ale proti svetovému bankárskemu sprisahaniu, teda za národno-štátne záujmy bojoval v Bruseli, tam ho bola potreba. Opozícia, od ľavice po krajnú pravicu, Orbánovu neprítomnosť využila demagogicky na premiérovu kritiku. Inak 55. výročie revolúcie politici celkovo ignorovali (z vládnych bol predseda parlamentu v Brazílii a vicepremiér v Austrálii) a prepustili terén občianskym združeniam, ktorým sa nepáči tento systém. Aj sa zišlo pri Alžbetinom moste do 50 tisíc ľudí, aby to vyjadrili aj nahlas. Presne na tom mieste pred 5 rokmi v noci horeli obrovské barikády. Pri Astorii Fidesz nerobil žiadne zhromaždenie, ale nie preto, lebo by to bolo na 5. výročie najväčších peštianskych nepokojov nevkusné, ale preto, lebo Orbán bol v Bruseli a bez neho by to predsa nemalo pointu (podrývači však dodávajú, že bez neho by nemohli byť ani Vianoce). Tu by som označil za celkom dobrý pokus socíkov o vtip, že odhalili na rohu pri Astorii na hollywoodsky spôsob Orbánovu „vychladnutú stopu“. Výročný víkend využili Gyurcsányovci na svoju revolúciu, hoci ich odchod zo socialistickej strany zatiaľ tak nepôsobí. Akurát sa všetci zjednocujú proti nim: nikto ich nemá v parlamente rád. Možno práve to bude tajomstvom ich úspechu a nedostanú sa na slepú koľaj.

Ako keby však slepý viedol nevidomého – tak na mňa pôsobí politická scéna, ktorú som sa snažil trocha vykresliť. Tento zmätok len vystupňovala ďalšia národná tragédia, tentoraz newyorská: Valné zhromaždenie OSN nezvolilo Maďarsko za nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN, ba čo viac, prevažná väčšina členských štátov nepustila Maďarsko ani len do druhého hlasovacieho kola. Slovinsko a Azerbajdžan potom ešte zápasili 16 kôl a nakoniec vyhrala kaukazská krajina, ktorá bola jasným favoritom, vzhľadom na islamské väzby. Maďarskí dejatelia teda darmo vyznamenávali kráľa tichomorského malého štátu Tongy vzácnym medálom, a uzatvárali rapídne diplomatické vzťahy s celým radom ostrovčekov, nepomohlo to. A nezabrali ani drobné darčeky delegátom VZ OSN, samé maďarské vynálezy, ako napríklad guličkové pero, Rubikova kocka či baterka poháňaná maličkým dynamom. To posledné sa zdalo hneď sporné, pretože o Aniána Jedlíka sa hlásia aj Slováci. Kto to nevidí, je slepý, bez očí, bezočivý...