Bol som nedávno v kine. Na premiére polhodinového dokumentárneho filmu absolventky filmárskej univerzity Nóry Lakosovej Maďarské fúzy.

Začína sa silnými vetami: „Maďarský muž, maďarský človek – fúzy.“ „Je to jednoducho mužský symbol: kto nemá fúzy, nemá česť.“ „Jestvujú veci za fúzami: idey, prúdy, minulosť i budúcnosť.“ Tušil som, že mužské fúzy vzrušujú ženy, ale režisérku zaujala téma prečo? Hľa, čo mi toto žieňa povedalo!

„Veľmi sú mi vzdialení títo fúzači, presnejšie: boli. Ja som budapeštianske dievča, ktoré chodí po svete. Nemám nič spoločné s týmto celým národným šialenstvom. Myslela som si, že sú to veľkí nacionalisti, ale vysvitlo, že sú skôr patrioti, teda sú nie proti niečomu, ale za niečo. Sú zamilovaní do svojej krajiny... Títo fúzatí páni sú trocha idealisti, trocha blázni, sú milí, a sú schopní obetovať svoj život za seba, za svoje fúzy a za svoju vlasť, čo dnes už nemá žiadny zmysel...“

Z filmu Maďarské fúzy srší irónia, pritom spracúva sériu tragických udalostí. Už totiž desaťkrát za sebou zvíťazil na Majstrovstvách Európy fúzov, v kategórii Maďarské fúzy, nie Maďar, ale ten istý Nemec, akýsi Günther Rosin, taxikár! Mladá režisérka po prečítaní tejto správy dva roky sledovala prípravy maďarského fúzatého mančaftu, ktorý nakoniec získal opäť len titul vice-majstra. Ale kým k tomu príbeh dospeje, vidíme zanietených mužov, ako si pestujú, strižkajú, umývajú, krútia, waxujú, mastia, šuchajú, sušia, češú a hladkajú svoju korunu pod nosom: fúzy.

Po premietaní sa od samotných fúzačov dozvedám, že v zásade jestvujú dve kategórie mužov: fúzatí a nefúzatí, z čoho netreba vyvodzovať nič vážne. Ale! Víno zostáva na fúzoch, alebo v kútiku úst? – to je otázka. Maďarský kráľ fúzov István Szentpétery sa snaží význam nemeckého víťazstva na ME znižovať, keď ma takto presviedča. „Súťaž je pre Nemcov. My so svojimi fúzami žijeme, Nemci iba súťažia. My máme fúzy a sme Maďari. Nemci majú maďarské fúzy, ale nevedia, čo s nimi. Pre nich je to rekvizita. Pre nás je to súčasť života. Vieme, že Európska únia je náchylná pre všetko určovať normy. My však hovoríme: koľko Maďarov, toľko maďarských fúzov. Neexistuje, aby niekto povedal, aké majú byť maďarské fúzy. Keď niekde jestvuje únia, tak toto je únia. Že každý nosí také fúzy, aké chce.“

No prosím! Toto je skutočný maďarský postoj: vzdorovitý! Či až tak vážne to brať netreba? Hádam len v súvislosti so ženami! Žeby celý ten humbug okolo fúzov bol len a len kvôli nim? Ony vraj majú rady, keď má muž fúzy! Preverujem si túto sentenciu u jednej z manželiek, ktorá s veľkou dávkou pochopenia pre mužské slabosti vyriekne asi podstatu: „O to ide, či žena ľúbi toho muža, alebo nie, a keď ho ľúbi, je jedno, či má fúzy, alebo nemá.“

Na moju otázku, či je pravdivé príslovie „Aký koreň, taký fúz“, sa akoby ironicky iba uškŕňa...