Čo s diskrimináciou? Ako proti netolerantnosti, ktorá často pramení z neznalosti, nevedomosti? Jednoducho! Treba ju zjesť. A keď ide o netrpezlivosť voči Rómom, tak treba začať jesť rómske jedlá.

V Budapešti je to možné v IX. obvode, v kuriozite európskeho formátu: antidiskriminačnej kuchyni. Kde zistíme, že aj sympatie sa môžu budovať cez žalúdok...

Celé to tu dnes riadi Kristína Nagyová. Akcia sa nazýva Romani Platni, to znamená rómska platňa, rómsky sporák. Čiže cigánska kuchyňa z bezprostrednej blízkosti. Nie je to základná činnosť jej nadácie, tá sa venuje niekoľkonásobne hendikepovaným deťom. A kto by už mohol byť viacej hendikepovaný, ako dieťa s nejakou telesnou či mentálnou vadou, ktoré je navyše Róm?!

- Títo mladí majú mamičky, ktoré sa rady zvŕtajú doma v kuchyni. A keď sa zamýšľali nad tým, čo by s radosťou prijímali od nich aj Nerómovia, dostali sme náhle nápad: veď by to mohli byť rómske jedlá, pretože tieto rómske ženy varia neuveriteľne dobre. Takže z myšlienky sa stala skutočnosť. V klubovni nadácie vytvorili kuchyňu, rozložili pár stolov. Rád je každý, to je jasné, - hovorí Kristína. Ale ešte predtým privíta mňa osobne.

- Dobrý deň, vitajte...

Takto, po slovensky. Kristína totiž pochádza zo slovenskej dediny Santov-Pilisszántó, no ďalej sa bavíme po maďarsky. Ani ju zastaviť nemôžem. Hoci je sociálna pracovníčka, zasväcuje ma do tajov cigánskej kuchyne. Čo si varili takzvaní „beášski“ Cigáni, to boli tí rumunskí, alebo „olašskí“ remeselníci, no a „Romungrovia“, čiže uhorskí či maďarskí Rómovia-muzikanti? Podrobnosti nechám na inokedy, teraz by som namiesto teórie prešiel na prax.

- Sú zvedaví, ako varia rómske ženy, potom jedia na plné ústa - uškŕňa sa teta Malvína, dôchodkyňa, ktorá velí v kuchyni. Pomáhajú jej Eva, Teri a Baba. Momentálne pri šiestich stoloch sedíme osemnásti, sú medzi nami, vzácne, aj Rómovia.

- Od jari, odkedy táto špeciálna reštaurácia funguje, sme nemali ani jedinú reklamáciu, - chváli sa teta Malvína, ale najradšej hovorí o svojom leče s haluškami, ktoré je vraj chýrne široko-ďaleko. Dnes však na jedálnom lístku nefiguruje.

Začíname s cigánskym chlebom. Vyzerá ako langoš, chutí ako pagáč, no a namáča sa v kačacej masti. Nazýva sa „bodag“. Kristína pokračuje uvádzanie do očakávaných kulinárskych zážitkov:

- Hlavné jedlo bude mleté mäso plnené lesnými hríbmi, najmä dubákmi. Príloha? Budú to „gance“, guličky z riedkeho cesta vyvarené vo vode a bohato omastené. A potom už ide dezert, „skákavé“ šišky s teplým slivkovým lekvárom.

Tie šišky sa pri pečení v oleji naozaj samé obracajú. Necigánim, sám som to videl.

Takže tak. Nie je to fitnes-menu, len čo je pravda, zato k nemu podávajú traja mladí Rómovia muziku a neskôr historik aj prednášku o dejinách Rómov. To všetko za 3000 forintov.

Pani Gertrúde z telekomunikačnej firmy to všetko chutilo, určite urobí reklamu na pracovisku, večer presne splnil jej očakávania. Priznáva, že predsudky voči Rómom mala, ale dnes sa výrazne rozptýlili. Podobne sa vyjadrujú aj ďalší účastníci tohto nezvyčajného večera.

- Veď to je podstata, - to už hovorí opäť Kristína. - Ukázať Cigánov z iného aspektu, zblížiť Rómov s Nerómami a tým aspoň trocha zmierniť diskrimináciu. Toľko.

Ako keby to bolo málo!

Gregor Martin Papucsek