Dávno som nepočul a nečítal toľko zúrivých reakcií, ako na rozhodnutie luxemburského Európskeho súdu: Slovensko má právo používať označenie Vinárska oblasť Tokaj.

Ukradli nám už Dunaj (nehovoriac o celom Felvidéku), a teraz nám kradnú aj tokajské víno! - to je, povedal by som, bežný postoj maďarského vlastenca v rôznych internetových diskusiách. Ďalšie, už akože odbornejšie postoje tvrdia, že to, čo sa vyrába na slovenskej strane hraníc, je len brečka, nedá sa ani piť, veď už samotná myšlienka vyrábať dvojputňové „aszú“ znamená kacírstvo.

Zachvátil ma smútok, že sa takto ľudia odreagúvajú, ale narazil som na výzvu, ktorá ma rozosmiala. Na obrázku dve fľaše tokajského vína, maďarského i slovenského, pod ním text: Od dnes takéto nekupujem! Dôvod mojej veselosti? Ešte som nevidel v maďarských obchodoch slovenské tokajské víno. Jeden z najznámejších blogerov však odmieta piť aj maďarské tokajské, lebo je podľa neho strašné, a len Maďari si nahovárajú, že je to svetoznáme víno. Slovenská strana je síce schopná spôsobiť škody, zato najväčšiu ujmu značke „Tokaj“ spôsobujú samotní tokajskí vinári, lebo vraj až 90 percent ich vín je odpad.

Nejaké slovenské teleso by sa malo poďakovať blogerovi (ak sa nenájde, urobím to ja, poznám sa s ním), že takto odvrátil ostrie útokov zo Slovenska na seba. Vlastizradca, slovenský agent, potkan, červ, kriptožid, ktorý okydá všetko, čo je maďarské... To sú najjemnejšie prívlastky, ktorými ho častujú na internete. On to vydrží, má dosť hrubú kožu a jeho vždy živí snaha provokovať. Teraz sa mu to podarilo mimoriadne úspešne. Sú tu však aj serióznejšie úvahy o zmysle slovensko-maďarského zápasu o tokajské víno. Aj by sa dalo prijať stanovisko, podľa ktorého slovenská strana sa uchyľuje k finte, keď nepoužíva „tokajský/tokajská/tokajské“, ale - už potvrdené aj luxemburským súdom - „Vinárska oblasť TOKAJ“. Maďarom by nevadila koncovka „-ský“, lebo jednoduchý kupca v zahraničí podľa toho neodhalí, že ide o tokajské víno. Ale keď je na vinete TOKAJ s čo možno najväčšími písmenami, je už kunčaft orientovaný a hneď vie, že je to víno kráľov a kráľ vín z Maďarska. Takže konzument je pre nich dementný, alebo nevie čítať, veď pôvod nakoniec musí byť uvedený tak či tak.

Celkom dobrý sa mi zdá nápad, podľa ktorého by sa maďarská strana mala sústrediť na výraz „aszú“, veď najznámejšie je toto dezertné víno. (Je v tomto nápade trocha podlosti, pretože slovenskí vinári používajú pre „aszú“ tento smiešne znejúci výraz: cibeba.) Páči sa mi aj tento argument: slovenská strana nie je konzekventná, pretože pre ľudí dvojaké občianstvo nepripúšťa, a za dvojaké „občianstvo“ tokajského vína bojuje až po súd...